Tak...a je tu 2. časť. Viem, že nie je až taká dlhá a celkovo sa tam nič nedeje ale zamerala som sa hlavne na tri dôležité charaktery tejto poviedky (Johannu, Anthonyho a Sweeneyho) a tiež na ich pocity, výčitky svedomia a myšlienky. Dúfam, že sa bude páčiť a budem rada, keď zanecháte komentík.
A vopred sa ospravedlňujem za preklepy...poznáte to...
A vopred sa ospravedlňujem za preklepy...poznáte to...
Ešte predtým, než stihli všetci traja nasadnúť do koča, Sweeeney sa vrátil pre obrovskú tašku do ktorej po ceste nakladal všetko potrebné. Celé jeho úspory, jedlo, čo našiel u pani Lovettovej, deky, oblečenie a samozrejme si nesmel zabudnúť svoje fotky Johanny a Lucy a tiež aj svoju krabičku s britvami.
Johanna s Anthonym zatiaľ čakali vonku. Johanna bola stále prezlečená za chlapca a tiež bola pekne roztrasená. Pozerala po holičstve, na Londýn, na miesto, ktoré opúšťa a na nočné mory, ktoré ju budú doprevádzať až do smrti.
"Na čo myslíš?" vyrušil ju Anthony.
"Ja...neviem. Na všetko. Nevieš si ani predstaviť, aké ťažké je odísť z miesta ako je toto. Tu som vyrastala, tu ma vychovával ten najhorší človek pod slnkom a tu mi ubližovali a držali ma ako vtáča zavreté v klietke." Hovorila Johanna s menšími prestávkami.
"To bude dobré." Ozval sa Anthony a položil jej ruku na plecia.
Dievča naňho len neveriacky pozrelo: "Ako si môžeš byť taký istý?" spýtala sa.
"Neboj, viem to." ukľudnil ju Anthony.
V tom okamžiku prišiel Sweeney aj s batohom plom vecí. Hodil ho do koča a sám si sadol. Naproti nemu si sadla Johanna a vedľa nej Anthony. Ten sa vyklonil, povedal niečo kočišovi a potom sa otočil k svojím spoločníkom.
"Kočiš nás vezme do prístavu. Tam na nás bude čakať môj priateľ aj s loďou. Vezie tam nejaké suroviny a nás po ceste vyloží v Brightone. Tam má taký menší domček a sľúbil mi, že si ho môžem prenajať. A tiež to bude za nižšiu cenu, lebo je mi niečo dlžný." Vysvetlil Anthony.
Otec s dcérou naňho iba vyvalovali oči.
"Čo je? Veď som si to dlho pripravoval. Musel som byť nachystaný, keď Johanna bude môcť. Tak som to radšej všetko vopred zariadil." Povedal Anthony.
"Šikovný chlapec." Uznal Sweeney.
"Vďaka."
Celú cestu nikto nič nepovedal. Veď to ani taká dlhá cesta nebola. Prístav bol iba o pár ulíc ďalej. Ale predsa len už bola noc a pešo sa im nechcelo.
Keď dorazili na miesto, Sweeney zobral batoh a vystúpil. Johanna za ním a Anthony tiež. Zaplatil kočišovi a poďakoval.
Sweeney teraz spoznával časť prístavu z kadiaľ prišiel na toto miesto. Tu ho Anthony vyložil. Tu začalo jeho putovanie Londýnom. Vtedy mu hovoril o nešťastí, ktoré rodinu Barkerovcov napadlo a teraz tu stojí so svojou prekrásnou dcérou. Nemohol tomu uveriť, jednoducho nemohol. Ale bol rád, že je, kde je.
"Anthony!" zakričal niekto z najbližšej lode.
Anthony zamával mužovi na palube a hnal sa za ním. Johanna so Sweeneym išli tiež.
Anthony sa vydriapal na palubu a pomohol svojim druhom. Potom sa otočil k mužovi, čo na nich čakal a predstavil mu zvyšok jeho skupinky.
"Johanna Barkerová."
"Teší ma slečna."
"A Sweeney Todd."
"Dobrý deň pane." Milo sa usmial muž. "Moje meno je Joseph. Budem vás doprevádzať na ceste do Brightonu, kde vás vyložím a budem pokračovať ďalej. Ako iste viete, mám tam dom a prenajmem vám ho za ešte menšiu cenu ako polovicu. Anthony mi totiž zachránil raz život a som mu za to veľmi vďačný. Takže tu máš odmenu." Hovoril Joseph.
Oznámil posádke, že už môžeme vyraziť a tak sa aj stalo. Vybavoval si ešte niečo s Anthonym ohľadom peňazí a podobne.
A tak Sweeney a Johanna zostali sami.
Johanna vyzerala zase veľmi úboho, asi ako pred tým pred kočom s Anthonym.
"Johanna, dcérka. Nesmieš sa trápiť, neznesiem to." začal otec.
"Ale keď si pomyslím na tie hrozné veci, čo si robil..." znechutila sa blondína.
"Bolo to len pre vás. Pre teba a Lucy. Chcel som sa pomstiť a potom pani Lovettová- tá mrcha, ma nejakým spôsobom prinútila aby som zabíjal aj ostatných. Naozaj som sa chcel na začiatku iba pomstiť, nevedel som, že to skončí takto."
"A pre to si zabil mamičku?" spýtala sa Johanna so vzlykom v hlase.
"Prisahám, nevedel som. Došla do holičstva, keď som tam nebol a potom tam vravela o Lovettovej, že je ako diabol. Povedala, či sa náhodou nepoznáme a zrazu som počul sudcu ako ma volá. Nemohol som ju tam iba tak nechať. Tak som ju pozrezal. Naozaj...preboha, myslíš, že by som to urobil, keby som vedel, že to je ona? Bola to jediná žena na svete ktorú som naozaj miloval." Sweeney stíchol.
"Tak si jej to mal povedať ešte pred tým, než si ju stihol zabiť." Odvetila Johanna a otočila sa od neho chrbtom.
Anthony ju zatiaľ informoval o tom, kde môžu v podpalubí zatiaľ bývať a potom to povedal aj Sweeneymu.
Do podpalubia sa hneď všetci vybrali a chceli si odpočinúť. Mali jednu izbu, alebo teda kajutu rozedlenú na dve. Anthony chcel byť v jednej s Johannou, keby sa náhodou niečo stalo a tak Sweeney bol v tej druhej sám.
Ľahol si na postel a začal mať výčitky svedomia. Jeho dcéra ho bude nenávidieť...To je hotová katastrofa. Prečo? Načo sa to pýta? Veď on sám je otrasný človek. Nezaslúži si mať takú dobrú dcéru. Ako len mohol? Zabiť si svoju Lucy. A v akom hroznom stave bola. To všetko kvôli sudcovi Turpinovi. Nenávisť ešte stále z neho nevypršala, nedalo sa to. Stále bude proste patriť k ich rodine. Navždy...
Johanna si vo vedlajšej časti kajuty dala dole chlapčenskú čiapku a pretrepala si vlasy. Anthony každý jej pohyb sledoval očami. Bolo to ako vyplnený sen. Už ju nemusel iba obdivovať v okne, už nemusel. Teraz bola jeho. Iba jeho. Už nikto mu ju nemohol ukradnúť. Ibaže...rozmýšľal nad Toddom. Tento človek bol nevyspytateľný. Ale Anthony musel dúfať, že nebude chcieť ublížiť človeku, ktorý zachránil jeho dcéru a ešte aj jeho. Len dúfať...
Johanna pozorovala zamysleného Anthonyho a v hlave sa jej tvorila otázka. Predsa len to s ním bude dosť ťažké. Zamilovali sa do seba iba tak. Cez okno. Nedalo sa ani povedať, že to bola pravá láska. Kdeže. Teraz to príde. Teraz to bude ťažké. Akoby začínali odznova. Budú si musieť na seba začať zvykať a začať sa vnímať ako pár. Pár...to slovo Johanne znelo v mysli a pousmiala sa. Vživote nebola s nikým pár. No, ako hovorila, bude to veľká zmena pre všetkých.
Anthony pozrel na Johannu a spýtal sa: "Už je to vporiadku? Vieš, s tvojím...otcom."
"Nikdy to nebude vporiadku." Odvetila Johanna a potom si dlho zívla. "Ale nechaj to na chvíľu tak, chcela by som si pospať. A prvý raz v kľude."
Anthony sa usmial a sadol si na postel. "Nebude vadiť keď budem s tebou?" spýtal sa.
"Blázniš? Iba to chcem." Pousmiala sa Johanna a lahľa opretá o Anthonyho rameno.
Chvíľu bolo ticho a mala aj zatvorené oči no potom sa ozvala: "Zostaneš somnou?"
Anthonyho tá otázka najprv prekvapila, ale potom pohotovo odpovedal: "Navždy."
A tak Johanna prvý krát spala na mieste, kde ju netrápili nočné mory ani strašidlá a cítila teplo iného človeka, ktorý sa od nej nehol ani na krok.
Johanna s Anthonym zatiaľ čakali vonku. Johanna bola stále prezlečená za chlapca a tiež bola pekne roztrasená. Pozerala po holičstve, na Londýn, na miesto, ktoré opúšťa a na nočné mory, ktoré ju budú doprevádzať až do smrti.
"Na čo myslíš?" vyrušil ju Anthony.
"Ja...neviem. Na všetko. Nevieš si ani predstaviť, aké ťažké je odísť z miesta ako je toto. Tu som vyrastala, tu ma vychovával ten najhorší človek pod slnkom a tu mi ubližovali a držali ma ako vtáča zavreté v klietke." Hovorila Johanna s menšími prestávkami.
"To bude dobré." Ozval sa Anthony a položil jej ruku na plecia.
Dievča naňho len neveriacky pozrelo: "Ako si môžeš byť taký istý?" spýtala sa.
"Neboj, viem to." ukľudnil ju Anthony.
V tom okamžiku prišiel Sweeney aj s batohom plom vecí. Hodil ho do koča a sám si sadol. Naproti nemu si sadla Johanna a vedľa nej Anthony. Ten sa vyklonil, povedal niečo kočišovi a potom sa otočil k svojím spoločníkom.
"Kočiš nás vezme do prístavu. Tam na nás bude čakať môj priateľ aj s loďou. Vezie tam nejaké suroviny a nás po ceste vyloží v Brightone. Tam má taký menší domček a sľúbil mi, že si ho môžem prenajať. A tiež to bude za nižšiu cenu, lebo je mi niečo dlžný." Vysvetlil Anthony.
Otec s dcérou naňho iba vyvalovali oči.
"Čo je? Veď som si to dlho pripravoval. Musel som byť nachystaný, keď Johanna bude môcť. Tak som to radšej všetko vopred zariadil." Povedal Anthony.
"Šikovný chlapec." Uznal Sweeney.
"Vďaka."
Celú cestu nikto nič nepovedal. Veď to ani taká dlhá cesta nebola. Prístav bol iba o pár ulíc ďalej. Ale predsa len už bola noc a pešo sa im nechcelo.
Keď dorazili na miesto, Sweeney zobral batoh a vystúpil. Johanna za ním a Anthony tiež. Zaplatil kočišovi a poďakoval.
Sweeney teraz spoznával časť prístavu z kadiaľ prišiel na toto miesto. Tu ho Anthony vyložil. Tu začalo jeho putovanie Londýnom. Vtedy mu hovoril o nešťastí, ktoré rodinu Barkerovcov napadlo a teraz tu stojí so svojou prekrásnou dcérou. Nemohol tomu uveriť, jednoducho nemohol. Ale bol rád, že je, kde je.
"Anthony!" zakričal niekto z najbližšej lode.
Anthony zamával mužovi na palube a hnal sa za ním. Johanna so Sweeneym išli tiež.
Anthony sa vydriapal na palubu a pomohol svojim druhom. Potom sa otočil k mužovi, čo na nich čakal a predstavil mu zvyšok jeho skupinky.
"Johanna Barkerová."
"Teší ma slečna."
"A Sweeney Todd."
"Dobrý deň pane." Milo sa usmial muž. "Moje meno je Joseph. Budem vás doprevádzať na ceste do Brightonu, kde vás vyložím a budem pokračovať ďalej. Ako iste viete, mám tam dom a prenajmem vám ho za ešte menšiu cenu ako polovicu. Anthony mi totiž zachránil raz život a som mu za to veľmi vďačný. Takže tu máš odmenu." Hovoril Joseph.
Oznámil posádke, že už môžeme vyraziť a tak sa aj stalo. Vybavoval si ešte niečo s Anthonym ohľadom peňazí a podobne.
A tak Sweeney a Johanna zostali sami.
Johanna vyzerala zase veľmi úboho, asi ako pred tým pred kočom s Anthonym.
"Johanna, dcérka. Nesmieš sa trápiť, neznesiem to." začal otec.
"Ale keď si pomyslím na tie hrozné veci, čo si robil..." znechutila sa blondína.
"Bolo to len pre vás. Pre teba a Lucy. Chcel som sa pomstiť a potom pani Lovettová- tá mrcha, ma nejakým spôsobom prinútila aby som zabíjal aj ostatných. Naozaj som sa chcel na začiatku iba pomstiť, nevedel som, že to skončí takto."
"A pre to si zabil mamičku?" spýtala sa Johanna so vzlykom v hlase.
"Prisahám, nevedel som. Došla do holičstva, keď som tam nebol a potom tam vravela o Lovettovej, že je ako diabol. Povedala, či sa náhodou nepoznáme a zrazu som počul sudcu ako ma volá. Nemohol som ju tam iba tak nechať. Tak som ju pozrezal. Naozaj...preboha, myslíš, že by som to urobil, keby som vedel, že to je ona? Bola to jediná žena na svete ktorú som naozaj miloval." Sweeney stíchol.
"Tak si jej to mal povedať ešte pred tým, než si ju stihol zabiť." Odvetila Johanna a otočila sa od neho chrbtom.
Anthony ju zatiaľ informoval o tom, kde môžu v podpalubí zatiaľ bývať a potom to povedal aj Sweeneymu.
Do podpalubia sa hneď všetci vybrali a chceli si odpočinúť. Mali jednu izbu, alebo teda kajutu rozedlenú na dve. Anthony chcel byť v jednej s Johannou, keby sa náhodou niečo stalo a tak Sweeney bol v tej druhej sám.
Ľahol si na postel a začal mať výčitky svedomia. Jeho dcéra ho bude nenávidieť...To je hotová katastrofa. Prečo? Načo sa to pýta? Veď on sám je otrasný človek. Nezaslúži si mať takú dobrú dcéru. Ako len mohol? Zabiť si svoju Lucy. A v akom hroznom stave bola. To všetko kvôli sudcovi Turpinovi. Nenávisť ešte stále z neho nevypršala, nedalo sa to. Stále bude proste patriť k ich rodine. Navždy...
Johanna si vo vedlajšej časti kajuty dala dole chlapčenskú čiapku a pretrepala si vlasy. Anthony každý jej pohyb sledoval očami. Bolo to ako vyplnený sen. Už ju nemusel iba obdivovať v okne, už nemusel. Teraz bola jeho. Iba jeho. Už nikto mu ju nemohol ukradnúť. Ibaže...rozmýšľal nad Toddom. Tento človek bol nevyspytateľný. Ale Anthony musel dúfať, že nebude chcieť ublížiť človeku, ktorý zachránil jeho dcéru a ešte aj jeho. Len dúfať...
Johanna pozorovala zamysleného Anthonyho a v hlave sa jej tvorila otázka. Predsa len to s ním bude dosť ťažké. Zamilovali sa do seba iba tak. Cez okno. Nedalo sa ani povedať, že to bola pravá láska. Kdeže. Teraz to príde. Teraz to bude ťažké. Akoby začínali odznova. Budú si musieť na seba začať zvykať a začať sa vnímať ako pár. Pár...to slovo Johanne znelo v mysli a pousmiala sa. Vživote nebola s nikým pár. No, ako hovorila, bude to veľká zmena pre všetkých.
Anthony pozrel na Johannu a spýtal sa: "Už je to vporiadku? Vieš, s tvojím...otcom."
"Nikdy to nebude vporiadku." Odvetila Johanna a potom si dlho zívla. "Ale nechaj to na chvíľu tak, chcela by som si pospať. A prvý raz v kľude."
Anthony sa usmial a sadol si na postel. "Nebude vadiť keď budem s tebou?" spýtal sa.
"Blázniš? Iba to chcem." Pousmiala sa Johanna a lahľa opretá o Anthonyho rameno.
Chvíľu bolo ticho a mala aj zatvorené oči no potom sa ozvala: "Zostaneš somnou?"
Anthonyho tá otázka najprv prekvapila, ale potom pohotovo odpovedal: "Navždy."
A tak Johanna prvý krát spala na mieste, kde ju netrápili nočné mory ani strašidlá a cítila teplo iného človeka, ktorý sa od nej nehol ani na krok.