close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

►DG the book

Z Doriana Graya (04)

27. listopadu 2008 v 13:40 | Vaša Caspinka ala Ninka
Zo 7. kapitoly
Posledný rozhovor medzi Dorianom a Sibylou po tom, ako Sibyla hrala zle Júliu.

"Dorian, Dorian," zvolala, "kým som ťa nepoznala, hrať divadlo bolo jedinou náplňou môjho života. Iba v divadle som žila. Myslela som, že iba to je pravda... Nepoznala som nič, iba tône, a pokladala som ich za skutočnosť. Prišiel si- moja krásna láska!- a vyslobodil si mi dušu z väzenia. Naučil si ma aká skutočnosť naozaj je... Priniesol si mi čosi vyššie, čosi, čoho je umenie iba odrazom. Pomohol si mi pochopiť, čo je láska. Láska moja! Láska moja! Čarovný princ! Princ života! Mám už dosť tôní. Si pre mňa viac ako všetko umenie. Čo mám ja spoločné s bábkami v nejakej hre? Keď som vyšla dnes večer na javisko, nevedela som pochopiť, ako sa to stalo, že všetko zo mňa spadlo. Myslela som, že budem skvelá. Zistila som, že neviem nič urobiť. Znezrady mi svitlo v duši, čo to všetko znamená. A tým poznaním som bola nadšená. Počula som ich pískať, ale usmievala som sa. Čo tí vedia o láske, ako je tá naša? Vezmi ma preč odtiaľto, Dorian- vezmi ma niekam, kde budeme celkom sami. Nenávidím javisko. Mohla by som predstierať a hrať vášeň, ktorú necítim, ale nemôžem hrať vášeň, ktorá ma spaľuje ako oheň. Ach, Dorian, Dorian, chápeš už teraz, čo to znamená? Aj keby som to dokázala, bolo by to znesvätenie mojej lásky, keby som hrala zaľúbenú. Tebe vďačím, že to teraz vidím."
(Dorian) Hodil sa na diván a odvrátil tvár. "Zabila si moju lásku," mrmlal.
Pozrela naňho prekvapene a zasmiala sa. Neodpovedal. Podišla k nemu a drobnými prštekmi ho pohladila po vlasoch. Kľakla si a pritisla si jeho ruky k perám. Odtiahol ich a celý sa triasol.
Potom vyskočil a šiel k dverám. "Áno," zvolal, "zabila si moju lásku. Voľakedy si vzrušovala moju fantáziu. Teraz nevzrušuješ ani moju zvedavosť. Prosto nevyvolávaš nijaký dojem. Ľúbil som ťa, lebo si bola skvelá, lebo si mala génia a intelekt, lebo si uskutočňovala sny veľkých básnikov a dávala si tvár a obsah tieňom umenia. To všetko si teraz zahodila. Si plytká a hlúpa. Pane bože! Aký som bol len blázon, že som ťa miloval! Aký pochabec! Nie si mi viac ničím. Nechcem ťa viac vidieť. Nikdy nepomyslím na teba. Nikdy nespomeniem ani tvoje meno. Nevieš, čím si mi bola kedysi. Áno, kedysi...Och, nemôžem na to ani myslieť! Bár by som ťa nikdy nebol zočil! Zničila si báseň môjho života. Ako málo zrejme vieš o láske, keď vravíš, že marí tvoje umenie! Bez svojho umenia nie si ničím! Bol by som ťa urobil slávnou, nádhernou, veľkolepou. Svet by ťa bol zbožňoval a ty by si nosila moje meno. A čo si teraz? Treťotriedna herečka s peknou tvárou."
....
Položila si ruku na jeho rameno a pozrela mu do očí. Odsotil ju. "Nedotýkaj sa ma!" kričal.
Hlboký ston vydral sa jej z hrude, hodila sa mu k nohám a ostala tam ležať ako pošliapaný kvet. "Dorian, Dorian, neopúšťaj ma!" šepkala.
....
Záchvat vášnivých vzlykov ju zadúšal. Plazila sa po zemi ako ranené zviera a Dorian Gray svojimi krásnymi očami díval sa dole na ňu a jemne krojené pery sa mu skrivili vrcholným pohŕdaním. Je vždy čosi smiešne na citoch ľudí, ktorých sme prestali milovať. Sibyla Vanová sa mu zdala nemožne melodramatická. Jej slzy a vzlyky ho rozčulovali.
"Idem," povedal konečne pokojným, jasným hlasom. "Nechcem byť krutý, ale nemôžem ťa viac vidieť. Sklamala si ma."
Ticho plakala a nepovedala nič, len sa priplazila bližšie. Drobné ruky sa jej naslepo vystierali, akoby ho hľadali. Zvrtol sa na podpätku a vyšiel z miestnosti. O malú chvíľu už bol na ulici.



Z Doriana Graya (03)

26. listopadu 2008 v 13:30 | Vaša Caspinka ala Ninka
Zo 6. kapitoly
O manželstve. Dorian rozpráva Lordovi Henrymu.
"...Keď uvidíš Sibylu Vanovú uznáš, že muž, ktorý by jej vedel ublížiť, musel by byť zverom, zverom bez srdca. Neviem pochopiť, ako môže niekto hanobiť to, čo miluje. Milujem Sibylu Vanovú. Chcem ju postaviť na zlatý piedestál a dívať sa, ako sa svet korí žene, ktorá je mojou. Čo je manželstvo? Neodvolateľná prísaha. Ty sa mi preto vysmievaš. Ach, nevysmievaj sa. Chcem takúto neodvolateľnú prísahu zložiť. Jej dôvera robí ma verným, jej viera robí ma dobrým. Keď som s ňou, ľutujem všetko, čo si ma naučil. Stávam sa iným, ako ma poznáš. Som zmenený a stačí dotyk ruky Sibyly Vanovej, a už zabúdam na teba a na všetky tvoje nesprávne, fascinujúce, jedovaté, rozkošné teórie."
"A to...?" opýtal sa lord Henry.
"Tvoje teórie o živote, tvoje teórie o láske, tvoje teórie o radosti. Vlastne všetky tvoje teórie, Harry."
"Jediná vec na svete, o ktorej hodno mať teóriu, je radosť," odvetil svojím pomalým melodickým hlasom.


Na tomto úryvku je niečo zvláštne. Prvý krát tu Dorian hovorí o tom, že vďaka Sibyle zabúda na ten vplyv lorda Henryho. Takže by bolo celkom možné, že by bol Dorian celú knihu ešte normálny, čo on ale bohužiaľ nebude, kvôli tomu, že sa Sibyla zabila potom ako na ňu nakričal...Bože lidi to je smola...ja keď teraz čítam tento kúsok tak Doriana normálne, že nespoznávam...Odvtedy už bol bezcitný a zlý...:( juuuj...:(


Z Doriana Graya (02)

25. listopadu 2008 v 13:40 | Vaša Caspinka ala Ninka
Zo 6. kapitoly
Dorian rozpráva o Sibyle pred tým, ako ide s Lordom Henrym a maliarom Basilom do divadla pozrieť Sibylu ako hrá.
"...Sedel som v ošarpanej lóži ako vo vytržení. Zabudol som, že som v Londýne a v devätnástom storočí. Bol som so svojou láskou v lese, ktorý nikdy nikto ešte nevidel. Po predstavení šiel som za kulisy a zhováral som sa s ňou. Ako sme tak sedeli spolu, zrazu sa jej v očiach zjavil pohľad, aký som v nich ešte nikdy nevidel. Moje pery sa naklonili k jej. Pobozkali sme sa. Neviem vám opísať, čo som cítil v tej chvíli. Zdalo sa mi, že celý môj život sa zúžil do jediného nádherného bodu ružovej radosti. Celá sa triasla a chvela ako biely narcis. Potom sa hodila na kolená a pobozkala mi ruky. Cítim, že by som vám to nemal všetko rozprávať, ale musím. Naše zasnúbenie je, pravdaže, prísnym tajomstvom. Nepovedala to ešte ani vlastnej matke. Neviem, čo na to povedia moji tútori. Lord Radley bude istotne zúriť. Ale nech! O necelý rok budem plnoletý a potom si môžem robiť, čo chcem. Konám správne, však Basil, že som si vybral lásku z poézie a našiel si ženu v Shakespearových hrách? Pery, ktoré učil hovoriť Shakespeare, šeptali mi svoje tajomstvo do ucha. Objímali ma ramená Rozalindy a bozkával som na ústa Júliu."


Tak zase o Sibyle...:D Ale moc sa mi to páči najmä tie dve posledné vety...:) Škoda, že to s nimi dvoma neskončilo dobre, boli by pekný párik...:( Aj Dorian sa vtedy ešte správal normálne a nevnímal ten vplyv Lorda Henryho. Ach jaj...:(


Z Doriana Graya (01)

24. listopadu 2008 v 13:35 | Vaša Caspinka ala Ninka

Keď už je ten týždeň Oscara Wildea, rozhodla som sa, že sem dám pár úryvkov z knihy...väčšinou ohladne Doriana a Sibyly, jeho prvej lásky...:)
Dorian o Sibyle (Lordovi Henrymu)

Zo 4. kapitoly

"Budeš dnes večerať so mnou, Dorian, či nie?" (spýtal sa Lord Henry)
(Dorian) Pokrútil hlavou. "Dnes večer bude (Sibyla) Imogenou," odvetil, "a zajtra večer bude Júliou."
"A kedy je Sibylou Vanovou?"
"Nikdy."
"Gratulujem."
"Aký si hrozný! Sú v nej všetky veľké hrdinky sveta. Je viac ako jednotlivec. Smeješ sa, ale vravím ti, že je geniálna. Milujem ju a musím dosiahnuť, aby aj ona milovala mňa. Ty, ktorý poznáš všetky tajomstvá života, povedz ako očariť Sibylu Vanovú, aby ma milovala! Chcem aby Romeo žiarlil. Chcem, aby všetci svetochýrni mŕtvy milenci počuli náš smiech a aby zosmutneli. Chcem, aby dych našej lásky vyburcoval ich prach k vedomiu, prebudil ich popol v bolesť. Panebože, Harry, ako ju zbožňujem!" Celý čas kým hovoril, chodil hore-dolu po izbe. Horúčkovitý rumenec horel mu na lícach. Bol hrozne vzrušený.

Moja závislosť...:D (Dorian Gray)

2. srpna 2008 v 9:50 | Vaša Caspinka ala Ninka
No proste keď sa človek nudí...:D
BTW- Už cestujem do Londýna...

Môj vylepšený obal na knihu Doriana Graya

1. srpna 2008 v 18:43 | Vaša Caspinka ala Ninka
Predtým, ako si to pozriete....áno, šibe mi...:D

Originálny obal originálnej anglickej verzie "Picture of Dorian Gray". ↑

A môj vylepšený obal....:D s Benom Barnesom. Tú fotku v normálnej veľkosti a aj farebnú nájdete "TU".
No a teraz ak mi niekto povie, že som normálna tak ho pošlem na psychiatriu...:D

Z Doriana Graya- 3. časť

20. července 2008 v 20:27 | Vaša Caspinka ala Ninka
Tak už som to dočítala...:) Neuveríte, ale je to moja obľúbená kniha od dneska...:)
Ten obsah bude iba tak narýchlo...sry...
Takže Dorian sa dlhšiu dobu nestretával s Basilom, ale raz ho stretol na ulici a Basil ho zastavil, že vraj o ňom počul veľa hrozných vecí a že on tomu nechce uveriť, veď taká krásna tvár ako Dorianova by také ohavnosti ani urobiť nemohla. Dorian ho pozval k sebe, Basil mal ešte čas, až za hodinu odchádzal do Pariža. Tak sa tam rozprávali a Basil si prial, aby mohol vidieť do Dorianovej duše. Dorian sa iba pousmial a zaviedol ho do starej deckej izby, kde ukladal zohavený obraz. Ukázal ho Basilovi, a ten zhíkol. To predsa nemohlo byť jeho dielo, to nemohol byť Dorian. Basil chcel, aby sa Dorian pomodlil, že z neho spoločne vyženú toho diabla. Dorian odmietol a v tej chvíli cítil, aký bol na Basila hrozne nahnevaný. Zobral do ruky nôž a zabil ním Basila. Potom zavolal starého priateľa a ten mu pomohol zbaviť sa mrtvoly (mimochodom ten priateľ potom spáchal samovraždu, lebo Dorian sa mu zveril, že zabil Basila).
Potom Dorian žil, stále mladý, no stále chodil pozorovať obraz. Raz ale naňho jeden muž namieril pištol (bol to James Vane- brat Sibyly Vanovej) a chcel ho zabiť, že zničil život jeho sestry. Ale potom ho nechal, lebo keď sa pozrel na jeho tvár, neuveril, že skutočný "Čaroný Princ" (ako Sibyla Doriana nazývala) by mohol byť po 18 rokoch po jej smrti takýto mladý. Tak ho nechal. No jedno dievča, ktoré prechádzalo okolo a poznalo Doriana mu povedala, že on je taký mladý už tých 18 rokov a tak James Vane prisahal, že ho raz zabije.
No nepodarilo sa mu to, pretože raz ho na poľovačke, kde sa účastnil aj Dorian, tak ho jeden strelec náhodou zastrelil, lebo James sa schovával v kroví. Keď sa to Dorian dozvedel, zhíkol od radosti. Už sa nemusel báť, bol zachránený.
Začal sa teraz báť svojej mladosti a toho, čo spravil Basilovi. Povedal si, že bude lepší a tak sa zamiloval do jednej chudobnej dedinčanky- Hetty, ktorú síce potom opustil, ale nesklamal ju, bol s ňou veľmi dlho a ľúbil ju.
Potom sa išiel pozrieť aj na obraz, či sa zmenil, no nič sa s ním nestalo. Na zohavenom Dorianovi bolo niečo zvláštne- na rukách (na oboch) mal krv. Aj na ruke, ktorá nedržala dýku, keď zabíjal Basila.
Dorian bol potrestaný svojou krásou a mladosťou. Zaklal dýku, ktorú pekne očistil, do obrazu a ozval sa výkrik.
Prišlo jeho služobníctvo a našlo obraz, ktorý zobrazoval krásneho mladého Doriana Graya a na zemi ležal vo fraku nejaký škaredý zvráskavený muž. Po prehliadnutí prsteňov na ruke zistili, že to bol ich pán- Dorian Gray, ale už starší.
Ja to proste milujeeeeeeeem! Začnem to čítať ete raz...:) a začnem si vypisovať niektoré celkom poučné vety, lebo to sa dá pomaly aj teraz používať...:) Hrozne dobré to boloooo...LOVE IT!♥

Z Doriana Graya- 2.časť

20. července 2008 v 13:15 | Vaša Caspinka ala Ninka
Zase som čítala, tu máte môj obsah z ďalšej časti knihy "Portrét Doriana Graya" od Oscara Wildea, z ktorej bude film, kde bude hrať Ben Barnes (iba pripomínam, pre tých, čo nevedia).
Dorian pozval svojich priateľov- Basila a Lorda Henryho na Sibylino vystúpenie do divadla, keď hrala Júliu. No hrala ju príšerne. Basil a Henry odišli a nechali tam Doriana utrápeného. Keď predstavenie skončilo, Dorian išiel za Sibylou do "zákulisia" a pýtal sa, či ej chorá, že hrala tak zle. Ale Sibyla nebola chorá. Povedala mu, že to je kvôli láske, ktorú k nemu cíti, že vždy bola iba postava z nejakej hry, ale teraz už je skutočná.
Dorian ňou pohŕdol, povedal, že "zabila jeho lásku" a že bol hlúpy, keď sa do nej zamiloval.
Ona mu plakala pri nohách, no on bol krutý a odišiel.
Vravel, že už na ňu ani nepomyslí, ani nebude hovoriť jej meno, no opak bol pravdou.
Keď sa ráno zobudil, napísal dlhý, vášnivý, zamilovaný list s ospravedlnením za svoje šialenstvo. Chcel sa so Sibylou oženiť.
No vtedy prišiel Lord Henry a oznámil mu, že Sibylu našli mŕtvu. Sama sa zabila tak, že vypila nejaký jed.
Dorian bol síce pochmúrny a smutný, ale hneď ten večer ešte išiel s Henrym na operu. Basil ho nechápal. Hovoril, že už nie je ten chlapec, ktorý sedel v jeho ateliéri za modela, keď sa prvý raz uvideli.
A prezradil Dorianovi svoje tajomstvo, prečo nechce vystaviť jeho obraz. Povedal, že v ňom ukázal príliš veľa zo seba samého a tiež povedal Dorianovi ako moc ho zbožňuje.
Ale Dorian, ktorý mal tiež tajomstvo, sa mu nezveril. Keď sa pozeral na svoj obraz videl črty krutosti, ktoré sa tam objavili po smrti milovanej Sibyly. Objavili sa tam vlastne už vtedy, keď si naliala jed do hrdla. Žeby sa predsa len splnilo to, čo si prial? Aby obraz starol a on zostal navždy mladý?
Nechcel, aby niekto okrem neho ten obraz videl a tak ho schoval do starej deckej izby.
Teraz je uchvátený jednou knihou, ktorú dostal od Lorda Hebryho, o mladom Parížanovi, ktorý sa zdá byť ako on sám. Veď aj ako Dorian sám povedal : "že celá kniha obsahuje príbeh jeho vlastného života, napísaný skôr ako ho prežil."
A čo môj názor?
Musím uznať, že Sibylina smrť ma dojala. A to som ju už začínala mať rada. Vážne som ani nevidela na nasledujúce riadky kvôli slzám, ktoré sa mi hrnuli z očí.
Ale prekvapila ma jedna vec, že Dorian tú jej smrť nejako rýchlo zvládol. Za to môže Lord Henry! Dorian bol predsa len na začiatku iný a teraz už je taký divný. Sprsotý Henry!
Ale vážne úžasná kniha! Teším sa na ďalšie kapitoly, MILUJEM TO a smútim za Sibylou...swinský Dorian ju mohol viac oplakávať.
Ozaj, ešte chcem povedať, že Dorian tú jej smrť bral ako (a teraz sa držte) "jednu z veľkých romantických tragédií nášich čias". Akožeee...fasa, chúďatko Sibyla sa kvôli láske k nemu zabije a on povie "až" toto. Nenávidím Henryho! To on mu narozprával tieto nezmysly!
Oki, končím, pa, tešte sa na pokrač.

Z Doriana Graya (prvá časť)

17. července 2008 v 19:57 | Vaša Caspinka ala Ninka
Tak zase som prečítala pár kapitol z "Portrétu Doriana Graya" a idem vám sem napísať nejaké nové informácie.
Basil, ktorý maľuje obraz Doriana ho už domaľoval. Dorian sa zoznámil s Basilovým priateľom- Lordom Henrym. Je ním priamo posadnutý, stretáva sa s ním veľmi často a rozprávajú sa. Vďaka Lordovi Henrymu aj Dorian "skôr dozrel" a už sa správa inak ako keď sa sním videl prvý krát. Lord Henry vravel Dorianovi o tom, ako veľmi obdivuje krásu a že si ju musí úživať, lebo raz bude starý a škaredý a bude mať vrásky.
A tak teraz Dorian začína závidieť svojmu portrétu, lebo ten bude stále mladý a už teraz je o mesiac mladší ako on sám.
A ďalšia novinka- Dorian sa zamiloval do jednej herečky Sibyly Vanovej. A, ako hovorí Lord Henry je to šialená láska. Dorian sa na ňu chodí každý večer pozerať do divadla. Prvý krát ju videl ako Júliu a hneď mu učarovala.
No a ešte jedna novinka na konci štvrtej kapitoly. Dorian sa so Sibylou zasnúbil.
Môj názor: Mne sa to veľmi páči a doslova "hltám" každú stranu. Len ma trocha zaskočilo to Dorianove zamilovanie, lebo sa vlastne zamiloval iba to postáv, ktoré Sibyla hrala a tiež do jej krásy. Iba raz sa rozprávali a Sibyla (ako ju aj Dorian opisoval) je predsa len ešte dieťa (veď má 17) a akosi mi to k nemu nejde, že sa iba tak zamiloval ako puberťák...ale nevadí, aj tak - Romantika musí byť...
Bola by som rada aj nejaké vaše názory, ak ste to už čítali, alebo iba nejaký ten koment k môjmu obsahu krátkemu...Ale nebojte, toto je zatiaľ iba prvá časť...
papa...
vaša Caspinka ala Ninka (Caspinka- zase pripomínam, čo to znamená, pre tých čo nevedia- Caspian + Ninka)
 
 

Reklama