close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. poviedka- Neopúšťaj ma/Don´t Leave Me

1. kapitola- Už Nikdy Viac

31. července 2008 v 20:30 | Vaša Caspinka ala Ninka
Všade naokolo zúrila vojna. Desiatky, ba možno aj stovky telmarských vojakov vyzerali, akoby mali nevyčerpateľnú energiu a silu biť sa až do ich vlastnej smrti. Ale Susan takú energiu nemala. Už sama nevládala ani stáť, nie to ešte bojovať. Zvierala v ruke luk a snažila sa čo najrýchlejšie vybrať šípy a triafať sa do nepriateľov. Ešte na začiatku tejto nikdy nekončiacej bitky sa pohybovala obratne a rýchlo a strieľala s rýchlosťou, no teraz už nevedela, čo ďalej. Mala chuť sa nechať iba tak zabiť, aby už tu nemusela stáť s tou obrovskou únavou. Nebola to len únava. Bol to taktiež strach. Strach o jej súrodencov.
Lucy sa práve nachádzala v samom strede lesa, hľadajúc Aslana, ktorého možno ani nenájde. Pravdepodobne ju naháňali telmarčania, ktorý sa skrývali v lesoch.
´Dúfam, že Aslana nájde.´ pomyslela si Susan, keď zabodla dýku do jedného telmarčana. ´Musí nám prísť pomôcť a to okamžite.´ rozmýšľala ďalej. ´Pochybujem, že to takto vydržíme dlho.´
Obzrela sa okolo a mala pravdu. Narnijčania už vyzerali unavene a nemali už taktiež ako Susan chuť bojovať. A ani sa im nemala prečo diviť. Stratili svojich blízkych pri ich hlúpom nočnom lete na Mirazov hrad. A teraz majú bojovať? Jasné, že tu hrá úlohu aj pomsta. Museli pomstiť svojich priateľov, rodinu...
Susan natrafila pri jej obzeraní na Petera. Bojoval ako o život. Občas ho sama nemala rada, lebo bol príliš namyslený ale predsa len mu vždy išlo o ich dobro.
Natiahla tetivu na luku a strelila do vojaka, ktorý chcel zozadu napadnúť Edmunda. Ten sa na ňu vďačne pozrel a pokračoval v boji.
Ach, Edmund. Zmenil sa, to je pravda. Ani nevedela koľkokrát už zachránil svojho staršieho brata, ktorý si ho občas (alebo presnejšie- stále) nevšímal a prehliadal to. Edmund bol proste Petrov strážny anjel. A samozrejme že aj jej a Luciin, ale ako tak spomínala, tak Petrovi už zachránil život dvakrát. Na stanici metra, keď sa Peter začal (ako vždy) biť kvôli hlúposti. Kebyže nepríde Edmund, Peter by asi skončil pod vlakom. A druhýkrát to bolo, keď sa Peter nechal omámiť Bielou Čarodejnicou. Ed rozbil to ľadové zrkadlo, alebo ako by sa to dalo nazvať. Peter si ani neuvedomoval, čo preňho jeho mladší brat všetko už urobil.
Susan sa iba nad tým pousmiala a znovu strelila do telmarčana. A znovu úspešne.
Áno, o týchto troch ľudí sa bála. Alebo...je tu aj niekto štvrtý?
´Nebuď sentimentálna.´ zahriakla sa ihneď. ´On k tebe určite necíti to, čo ty k nemu.´ Naozaj k nemu cítila tak veľa?
Reč je o Caspianovi, ktorý si doslova ukradol Susanine srdce, aj keď sa tomu ona najprv chcela brániť a nevšímať si jeho pohľady, ale keď už ju aj zachránil a nechala mu jej vlastný roh, aby ju mohol zavolať. Cítila k nemu veľa. Lenže či aj on cítil to isté? Bezpochybne sa o ňu bál. Videla mu to na očiach, keď takmer spadla z toho útesu. Výraz v jeho očiach bol na nezaplatenie. Tá starosť a strach. Susan na to nezabudne.
´Keď už je o ňom reč,´ pomyslela si. ´kde je?´ Začala ho hľadať. Áá...tam je. Práve sa snažil striasť piatich telmarčanov, ktorý sa naňho vrhli.
Susan napla luk a začala strieľať. Behom pár minút už všetci ležali na zemi. Caspian sa s únavou v tvári snažil usmiať a poďakoval.
"Už sme vyrovnaní." Odvetila Susan a vtedy na ňu prišla tá hrozná ťažoba vojny. Takmer spadla ale stihla si všimnúť jednu vec. Mohlo to ukončiť jej život. Za jeden krátky okamih mohla ležať mŕtva na zemi.
Blížil sa k nej šíp. Letel rýchlosťou blesku, ale jej sa zdalo, akoby letel večne. A vtedy to počula.
"SUSAAAAN!!!!" zakričal hlas s dobre známym španielskym prízvukom.
Caspian.
Nestihla si uvedomiť, čo sa presne stalo. Zrazu pred sebou videla iba vejúce tmavé vlasy a ocitla sa na zemi.
Iba pár centimetrov od nej dopadol aj Caspian so srdcervúcim vzdychom.
Susan sa k nemu rýchlo posunula aby zistila, čo sa stalo. Keď to uvidela, do očí sa jej votreli slzy a začala kričať, ako bláznivá.
"NIEEEEE!!!!"
Šíp, ktorý mal zasiahnuť ju zasiahol Caspiana. On sa pred ňu hodil a zachránil jej život. Zato svoj ale zničil. Šíp mal zabodnutý do pravej paže. Caspian ležal na zemi a Susan sa naňho opatrne vrhla a ešte vždy kričala a ronila obrovské slzy.
Caspian ju k sebe opatrne pritiahol a tuho ju objal. "Susan, to bude dobré. Všetko bude v poriadku." Hovoril nežným hlasom.
Susan sa mu pozrela do tváre. "Nič nebude v poriadku. Pozri sa na seba." Odvetila a napadlo ju, čo musí hneď urobiť.
"Caspian, toto asi zabolí." Povedala a snažila sa rýchlo vybrať mu šíp z ramena.
Dokázala to, no jeho bolestný výkrik ju zranil pomaly viac, ako Caspiana ten šíp.
Zo svojej sukne odtrhla kus látky a obviazala Caspianovi ranu, aby predišla vykrvácaniu.
Potom bleskurýchle vstala a pomohla vstať aj Caspianovi.
"Poď, zavediem ťa k Lucy. Ona ti pomôže. Musíme ju nájsť. Má ten elixír." Hovorila jedno cez druhé a rýchlo zastavila jedného narnijčana a požičala si od neho koňa.
Caspianovi pomohla na neho vysadnúť a ona sama sadla zaňho.
Popohnala ho do cvalu a namierila si to do lesa. Snažila sa Caspiana udržať hore, aby nezaspal. Nemohol.
"Caspian, musíš ma počúvať. Počuješ ma?" pýtala sa dostatočne nahlas, aby ju v prípade, že by zaspal počul.
"Počujem." Odpovedal potichu a krátko. Jej to bolo jedno, podstatné bolo, že odpovedal.
"Dobre. Tak počúvaj. Teraz ideme za Lucy a ona ti pomôže. Sľubujem, že ju nájdem." Hovorila mu a držala ho okolo pásu, pretože ho posadila pred seba, aby nespadol zo sedla. Držala ho tak pevne, že sa až bála, či ho to nebolí.
"Nevadí, že ťa držím tak pevne?" spýtala sa náhle.
"Nie, len ma drž. Prosím." Znela žiaduca odpoveď.
Susan sa nad ňou usmiala a keď ho chytila a tiež chytila oťaže, cítila ako jeho ruky chytili tie jej na oťažiach. Držali ich tak pevne. Susan cítila všetku jeho silu v tomto jednom dotyku a nevadilo jej to.
Pohnala koňa a ten začal cválať ešte rýchlejšie. Zdalo sa jej, akoby leteli. Musela sa ponáhľať. Musela zachrániť Caspianov život, ktorý jej bol teraz drahší ako jej vlastný.
"Caspian. Myslím, že tam vidím Destiera. Počuješ ma?" povedala po chvíli, keď naozaj zazrela Caspianovho prekrásneho čierneho žrebca.
"Áno, to je Destier." Odvetil potichu zničený Caspian a pozrel sa dopredu. Stál tam jeho kôň. Ale kde bola Lucy?
Susan zastavila koňa a pomohla Caspianovi na zem. Všimla si kus látky, ktorým mu obviazala ranu. Celý bol nasiaknutý krvou.
Pridržiavala Caspiana, lebo už cítila, že je na pokraji svojich síl. Nechcela pôsobiť rozrušene, kvôli tej krvi, ale nevedela, ako to má skryť. Kde preboha bola Lucy?
"LUCY!" zakričala Susan a z diaľky počula rev leva. "Aslan." Pošepla.
"Aslan?" zadivil sa Caspian, ktorý spadol na zem. Susan sa vyľakala a sadla si k nemu.
"Nie, nesmieš to vzdať. Lucy s Aslanom tu budú čo nevidieť. Nesmieš to vzdať, prosím." Prosíkala Susan a znovu sa vrhla Caspianovi opatrne okolo krku.
"Nesmieš mi zomrieť." Povedala potichu aby ju nikto nepočul. Caspian ale dobre počul. Nesmieš mi zomrieť. Opakovalo sa mu v hlave. Ľavú ruku položil na Susanin pás a otočil svoju tvár k jej.
"Možno predsa len budem musieť." Hovoril a s bolesťou sa pozeral na mokrú tvár dievčaťa, ktoré začal ľúbiť. A teraz ju mal opustiť?
Cítil jej slané slzy, ktoré jej padali z tých prekrásnych modrých očí. Teraz musel byť on jej oporou, aj keď sa to zdalo hlúpe, ale musel.
"Láska bolí." Prehodil, aby ju rozveselil a celkom sa mu to podarilo. Susan sa usmiala a utrela si slzy z tváre.
A vtedy k nim prišla Lucy v doprovode s Aslanom. Susan okamžite vyskočila od Caspiana a náhlila Lucy.
"Ten elixír! Rýchlo!" kričala na ňu a ani si nevšimla, že tam stojí Aslan. Čo tam po Aslanovi, keď muž, ktorého začala ľúbiť môže zomrieť?
Lucy dala Caspianovi kvapku elixíru a Susan videla, že krv prestala tiecť. Ale keď odokryla kus látky, z jeho ramena, videla, že rana sa nezahojila.
"Čo to...?" divila sa.
"Bola to obeta za lásku." Ozval sa Aslan, ktorý stál opodiaľ. "Tá rana sa nikdy nezahojí, lebo Caspian sa za teba obetoval a urobil to z čistej lásky a starosti o teba." Hovoril a Susan sa to všetko zdalo divné a moc romantické. Nehodilo sa to. "Caspian," prehovoril Aslan ku Caspianovi a ten sa naňho prekvapene pozrel. "krvácanie sa zastavilo, takže to zvládneš, ale pravou rukou už potom nebudeš môcť pohybovať. Budeš musieť na tú ruku cvičiť aby sa ti vrátila obratnosť. Ten šíp presne vedel, kam sa má zabodnúť. Presne tam máš spojenú ruku s telom. Som si istý, že Susan ti pomôže s tým cvičením a vôbec zo všetkým." Ako Aslan hovoril, Caspianovi sa zdalo, že sa mu rúti celý svet.
"Ale už s tou rukou nebudeš nikdy pohybovať tak, ako si pohyboval predtým. Mrzí ma to." Dokončil Aslan a spolu s Lucy sa odobrali preč.
"Musíme ísť ešte vybaviť telmarčanov." Vysvetlil Aslan a nechal tam Susan a Caspiana samých.
Caspian mal ešte stále od úžasu otvorené ústa. Nechcel tomu veriť. No ešte viac nechcel veriť, keď sa Susan začala k nemu pomaly blížiť a objala ho. V tomto objatí Caspian cítil asi všetko, čo mohla cítiť aj Susan. Porozumenie, starosť o toho druhého, lásku...
Ľavou rukou ju tiež objal, ale keď chcel zdvihnúť pravú, odpoveďou na tento pohyb mu bola iba pálivá bolesť. "Aaa." Zavzdychal a Susan sa odtiahla.
"To bude v poriadku." Zopakovala vetu, ktorou on utešoval ju a objala ho ešte tesnejšie.
"Som tu s tebou." Zašepla mu do jeho tmavých vlasov.

Poznámka: Tak, zase mi ide šibať, bo som rozpísala ďalšiu poviedku....Napadlo ma to, keď som bola posledný krát na Caspianovi v kine (4krát) a zúrila posledná bitka s telmarčanmi...a môžete byť radi, že som Caspiana zachránila, bo najprv som chcela aby zomrel už v prvej kapitole v Susaninom náručí, ale potom som sa ja sprostá musela dať ovplivniť tým, že proste nemôžem toho božského Caspiana nechať iba tak zomrieť a tak som ho nechala prežiť...:)
 
 

Reklama