
"Óh! Dokelu!" zanadávala Susan a vzápätí cítila príjemne hrejivé ruky na svojom chrtbte, dotýkajuce sa jej vlastných.
Klik na CČ pre pokračovanie
Chcela sa prudko otočiť, ale neznáme ruky ju jemne otočili naspäť. Kráľovná vedela, kto teraz za ňou stojí.
"Caspian..." začala Susan milým tónom.
"Potrebuješ pomôcť?" spýtal sa ohladuplne stále s rukami na šnúrkach od korzetu.
"Aj hej." Súhlasila Susan a ruky si spustila voľne vedľa tela.
Šnúrky sa začali upevňovať a cítila, ako jej korzet obťahuje peknú postavu a nápadité krivky. Na chvíľu zadržala dych.
To si Caspian zrejme všimol, lebo povolil. "Prepáč. Keď to bude príliš silno, stačí povedať."
Susan iba prikývla a nechala ho, aby pokračoval. Celé jej telo sa chvelo od Caspianovho dotyku. Jeho nežné ruky len obyčajne zavezovali korzet a Susan z toho bola celá preč.
"Bojíš sa toho, čo príde?" spýtal sa náhle Caspian.
"Myslíš tejto vojny, alebo to, čo príde potom?" odpovedala otázkou.
"Myslím vojnu. Celkovo to, ako sa vyrovnávaš s týmito kvázi mužskými záležitosťami ako je bojovanie, zabíjanie a to okolo." Objasnil Caspian a ďalej robil svoju prácu.
"S tým nič nenarobím, nemám na výber. Jednoducho musím robiť aj veci, ktoré by možno normálna žena nemala, ale chcem pomôcť najviac ako len môžem. V tomto svete sa inak nedá. Môžeš pritiahnuť o trocha silnejšie." Povedala Susan len tak medzi rečou keď cítila, že Caspianove prsty pri jej slovách akoby slabnú.
"Chcem byť čo najbližšie k mojim súrodencom, aby som im mohla pomôcť, keby niečo. Neodpustila by som si, keby im niekto ublížil a ja som nebola schopná pomôcť." Dokončila Susan zároveň s tým, ako aj Caspian dokončil zavezovanie korzetu.
"Tak a je to hotové." Zahásil, keď urobil malú mašličku na konci.
Susan sa teraz k nemu obrátila a tak si stáli tvárou v tvár.
"Stále si mi neodpovedala na otázku, Bojíš sa?" Caspianove úprimné oči vyhľadali Susanine odvážne číro modré.
Ona sa naňho na okamih pozrela a iba tak lajdácky odfkla: "Nie, nebojím sa." A pozerala niekam inam, len nie do Caspianovej tváre.
Okolo jej ramien sa obvinuli jeho ruky. Držal ju pevne a zároveň jemne, aby jej svojou silou nijak neublížil.
"Susan..." šepol mäkkým hlasom.
Zdvihla k nemu svoj zrak v ktorom uvidel veľa bolesti a strach.
"Fajn! Bojím sa! A ani nevieš ako. Všetci tu len chodia okolo a robia zo seba veľkých hrdinov, no všetci sa v skutočnosti boja. Lenže to nechcú priznať. Tak prečo nehrať tú hlúpu hru s nimi, nie? Veď statočná Susan v sebe dokáže držať všetok smútok, strach a obavy tohto sveta! Už ma nebaví stále byť silnou a stále pomáhať druhým! Prečo občas niekto nepodá pomocnú ruku aj mne? Nezaslúžim si to snáď aj ja?" počas týchto viet Susan takmer kričala a Caspian sa tomu vôbec nedivil, lebo všetko čo povedala, bola pravda. Čítal o súrodencoch príbehy a legendy a preto vedel, že keď sa niečo zvrtlo Susan bola tá, na ktorú sa dalo spoľahnúť a ktorá všetkých povzbudzovala a držala pri sile. Mala právo byť nahnevaná.
Túžil jej pomôcť a upokojiť ju, ta ju aspoň zobral do svojho mohutného náručia.
Susan mu búchala do hrude oboma rukami kvôli celej tej nespravodlivosti sveta. Začali jej po tvári stekať potoky sĺz a nevedela to zastaviť.
Uvedomila si, že bola v Caspianovom náručí prakticky väzeň a že ich tu mohol hocikto vidieť ale bolo jej to jedno, Cítila sa dobre.
"Pšššt..." chlácholil ju Caspian a pokúsil sa ju objať pevnejšie. "To bude v poriadku...som s tebou:" tie posledné slová sa Susan hádam zdali! Toto jej ešte žiadny muž nepovedal. Pozdvihla hlavu ku Caspianovej tvári, že sa takmer nosmi dotýkali a ozvala sa s menšími vzlykmi a ešte stále sa triasla od toho všetkého vzlyku. "Čo si povedal ako posledné?"
Caspian sa na ňu usmial a s radosťou jej to zopakoval: "Som tu s tebou." Tieto slová znamenali pre Susan veľmi veľa. Zneli jej v ušiach ako modlidba.
Ale Caspian pokračoval: "Keď nebudeš vedieť, na koho sa máš obrátiť, stačí prísť zamnou. Vždy ti pomôžem najviac ako budem môcť, to mi ver. Môžeš sa mi zveriť s čím len budeš chcieť. Keď to bude v mojich silách, počas bitky ťa ochránim. A ako som povedal už pred tým, som stále s tebou."
Susan sotva chytila dych. Z týchto slov vyžarovalo toľko pravdy, ochrany a úprimnosti, koľko ešte nepočula.
Priestor medzi nimi bol príliš malý na to, aby ovládli svoje emócie.
Už len pár milimetrov...
Obaja cítili dych toho druhého...
Videli až zreničky v očiach toho druhého...
Ich telá sa dotýkali...
Navzájom si porozumeli...
On už ju nikdy nechcel opustiť...
Ona ho považovala za svojho ochráncu...
Caspian už cítil horkosladkú chuť jej pier ale...
Vojnový roh zatrúbil.
Je čas bojovať...
ahoojki :D máš to tu pjeknéé :D nechces spriatelit ? :)