A to ja myslím smrtelne vážne. Práve som sa vrátila z imatrikulácií. Program super atď...ale ta disko a to potom...akože zatancovali sme si a sranda bola, lenže→ chalan(Dávid), do ktorého som brutálne zamilovaná už asi rok fajčí a išiel sa dakde opiť...ja už som to vedela dlhšie ale proste teraz to tak na mňa doľahlo...A proste som sa kvôli nemu aj rozplakala dneska už pár krát. Robí veci, ktoré ja nenávidím a aj tak ho mám rada. Ako je to sakra možné? A normálne môžem povedať, že ho MILUJEM! Vážne to myslím...som úplne zaláskovaná...
Potom ten môj spolusediaci Maťo sa oblizoval tam s jednou babou, ktorú ja proste nemusím→ stále sa pretvaruje a klame a je sprostá...a Maťo o nej tiež hovoril, že je to p**a a take zle veci na ňu hovoril. A ja som sa rozplakala keď spolu tancovali...nechcem si priznať, že doňho som, lebo ja niesom, ale proste je príliš dobrý pre tu babu a ja ho mám tak strašne rada ako kamaráta...bože ja sa v tých svojich citoch už nevyznám, vážne...
No a totálny zabijak na konci, mamina pre mňa prišla a povedala mi, že moja babička má rakovinu...Tak to ja už som nemohla a rozplakala som sa. Už som ani nevedela z čoho! Plakala som asi 20 minút v aute...mamina mi povedala, že som strašne dobrá a že všetko tak moc preciťujem a že mám "dobré srdiečko". A potom povedala, že ale to sa na to rovno môžem vysrať, keď kvôli tomu, že budem takáto precitlivelá a všetkým chcem len dobre, budem z toho ešte ja mať zle...
Ja prisahám, že si niečo spravím! Milujem Dávida, ale on o tom nevie...proste sme kamaráti...pár krát mi už povedal, že ma ľúbi ale to myslel len tak ako kamarátsky...bože ale ja som v beznádeji...čo mám robiť?
Keď to takto pôjde ďalej, zoberiem si za príklad emákov a začnem si rezať žily...
Načo mi to je, že som taká dobrá, keď potom musím toto trpieť? NAČO?
Pridávam ešte pesničku, s ktorou sa stotožňujem...