
"Iba som sa bola prejsť!" zhíkla Susan a zachovala si na tvári pokojný výraz alá "ja o ničom neviem", no aj tak sa začala trocha obávať, že už o Caspianovi vedia. Raz si to predsa bude musieť niekto všimnúť, že zmizol.
"To sa nemôžem z tvojho stanu ani pohnúť?" namietala Kráľovná a postavila sa presne oproti Salvadorovi.
"Nie, nemôžeš." Odpovedal namosúrený Salvador a pristúpil k nej bližšie, až cítila jeho nechutný dych.
"Aha, tak to si mi akosi ešte nestihol povedať." Mrmlala Susan, ktorá bola ešte stále v klude a čakala už len na to, že sa jej Salvador spýta na Caspiana.
Našťastie Salvador nevravel nič. Vošiel do svojho stanu a vyhnal z neho všetkých svojich vojakov. Susan iba stála pred vchodom a zaujímala sa, čo má asi za lubom.
"Do vnútra!" zavelil Salvador smerom ku Kráľovnej.
"Tak toto si vyprosím! Takto sa so mnou teda nebudeš rozprávať." Hnevala sa Susan a ani sa nepohla.
Salvador sa k nej pomaly priblížil, urobil malú poklonu a povedal prívetivým hlasom: "Kráľovná Susan, mohli by ste sa láskavo presunúť do môjho stanu.?"
Na Susaninej tvári sa objavil menší ksichtík a prikývla. V stane už nikto nebol. Teda až na nich dvoch.
"Čo si robila pri stajniach?" spýtal sa Salvador.
A začína sa výsluch. Vzdychla si Susan a iba odfrflala: "Prechádzala som sa a obzerala som si kone."
"To si vážne nemala nič iné na práci?" vyzvedal Salvador.
"Nie. Veď si mi nič na prácu nedal a tak som sa nudila." Argumentovala Susan.
"Takže to celé nakoniec bude na mňa, že? Ja som ten zlý!?" a Salvador zase veci pochopil inak, ako naozaj aj boli.
"Nie, tak som to nemyslela." Unudene vravela Susan.
"A ako mám vedieť, že si nechcela utiecť?" šibalský úsmev sa mihol jej väzniteľovi na tvári.
"To vedieť nemôžeš." Diabolsky sa pousmiala Kráľovná.
"Si rozkošná, keď sa takto usmievaš, vieš o tom?" povedal Salvador a pomaly sa priblížil k nej.
Susan sa hlboko nadýchla a čakala jeho slizké bozky a radšej zavrela oči. Našťastie sa nič nedialo. Tak otvorila oči a cítila sa parádne trápne, keď na ňu Salvador pozeral. Pokúsila sa o naivný úsmev ale on výraz svojej tváre nezmenil.
"Čo má Caspian, čo ja nemám?" znela priama otázka. Nedalo sa vyhnúť nijak jej odpovedi.
Susan sa otočila od Salvadora chrbtom a predstavila si Caspiana. V mysli sa jej hneď objavila jeho podobizeň, jeho vášnivé bozky, sladké slová, ochranárske ramená, upokojujúci pohľad v jeho očiach, odvaha, láska a oddanosť v jeho srdci.
Hrejivý úsmev sa objavil na Susaninej tvári, no Salvador to nevidel. Stál tam a čakal, že mu niečo povie, že sa mu zverí.
Kráľovná sa prudko otočila späť a postupne začala rozprávať: "Caspian má v sebe niečo, čo nemá žiadny iný muž a možno ani žiadna iná žena okrem mňa to niečo nevie oceniť a milovať ho za to. Nedokážem popísať môj vzťah k nemu slovami, je to príliš komplikované, magické a príliš krásne na to, aby sme to pomenovali slovami. Je to jednoducho puto medzi mnou a ním, ktoré sa podľa mňa vytvorilo keď sme sa prvý krát stretli a trvá až dodnes. Nedá sa nijak prelomiť ani oslabiť. Spája nás teraz ešte aj náš synček, ktorý bude mať milujúcich rodičov a nedovolím, aby sa jemu alebo Caspianovi niečo stalo. To sa radšej obetujem ja za nich! A myslím, že aj Caspian za mňa. Muž, ktorý by za ženu, ktorú miluje aj život položil, prežíva skutočnú, pravdivú lásku. Neviem už, kto to presne povedal, ale je to tak. Sedí to aj naopak- žena položí život za muža. Je to ten význam naozajstnej lásky. Že niekoho milujete viac, ako seba samého a v tom je to kúzlo. Ale čo vám tu budem rozprávať, vy to asi nepovažujete za takéto dôležité." Susan do tejto "spovedi" vložila celé svoje srdce, svoju dušu. Myslela to vážne a vôbec pri tom nepomyslela na to, komu to hovorí. Toto mali počuť jej dvaja chlapci- Caspian a Julian a nie Salvador, ktorý si ju chce zobrať iba pre to, aby jej zobral majetok a postavenie. Celé to nejako nedávalo zmysel.
Salvador zostal v úžase. Ona sa mu skutočne zverila. Sám tomu nemohol stále uveriť a začínal si uvedomovať, čo spôsobil tým, že ich odlúčil. Chvíľu nad tým rozmýšľal a potom rýchlo vybehol zo stanu.
Susan sa za ním pozerala a nato iba počula: "Prepustite Kráľa Caspiana! Nech si zoberie svoju Kráľovnú a nech idú za svojím synom."
Susan neverila svojím ušiam. Toto nemohol vypustiť z úst Salvador. Žeby ho prinútila porozmýšľať o tom všetkom? Je to vôbec možné?
Ale teraz už je to aj tak jedno. Caspian utiekol a bude zle. Nahnevá sa na ňu, tým si bola úplne istá.
A vtedy to prišlo. Prekvapený výkrik a otázka: "Kam sa podel?" Salvador chaoticky gestikuloval rukami a vrátil sa do stanu. "Je to pravda. Ty si mu ukázala stajne a nechala ho ísť, však?"
Susan previnilo prikývla. "Chcel som ukázať, že viem byť aj dobrý ale ty si si to omne asi predtým nemyslela, ako vidím." Salvador vravel stále hlasnejšie a hlasnejšie.
"Ako som mala vedieť, že zmeníš svoje rozhodnutie? Nezdal si sa byť príliš dobrý." Namietala Susan a Salvador ju preklínal pohľadom: "Od teraz už ani nebudem! Čo najrýchlejšie zhromaždím svojich mužov a vydáme sa na Caspianov hrad."
"Ale sľúbil si, že Julianovi sa nič nestane." Protestovala Susan.
"Veď dobre. O Julianovi som nič nepovedal. Otázne je, či to prežije Caspian a všetci, čo budú brániť hrad..." zamýšľal sa Salvador a do Kráľovninej tváre sa dostala všetka zloba, hnev a bolesť, ktorú potlačovala.
"To radšej zabi mňa! Hneď teraz!" vykríkla a rozhodila rukami. Čo by bol jej život bez Caspiana? Zase by bola iba sama s Julianom a to už predtým bolo. A nezvládla to.
"Nezabijem ťa. No za tvoju drzosť a opovážlivosť ťa nechám priviazanú k tamtej sedačke. Ako vtedy tvojho milovaného Caspiana." Ukázal na miesto, kde Caspian trpel pri výhľade na Salvadora ako Susan bozkával. Striasla sa, ale bola schopná obetovať všetko.
"Predtým sa ešte obleč do tých šiat." Povedal Salvador a ukázal na obyčajné biele šaty, ktoré boli prehodené cez stoličku.
Susan ich zobrala do rúk a šla za záves, ktorý slúžil ako kabínka na prezliekanie. Tam sa obliekala aj do týchto modrých šiat prvý deň, keď sa zoznámila s ich protivníkmi. Bože, tieto šaty. Znovu a znovu jej pripomínali Caspiana, ich krátke stretnutie pred tým, ako sa musela vrátiť do Anglicka. Ona ho pobozkala pred (takmer) celým národom! Pousmiala sa nad tým, aký vzťah mali ešte predtým. Iba jeden bozk a koniec. Zdalo sa jej, že odvtedy sa ich puto zosilnilo a obaja sa zmenili.
Ďalej už bez myšlienok na pekné chvíle, sa Susan konečne prezliekla s tých princeznovských šatičiek do klasických bielych, ktoré pôsobili ako spodnička.
Vyšla zo závesu a tam už ju čakal Salvador a dvaja jeho muži s povrazom. Kráľovná sa nadýchla a pristúpila k nim. Zviazali jej ruky a z časti aj telo a priviazali ju k sedačke.
Odrazu ju všetko bolelo. Bolo jej to jedno. Všetko robila pre Caspiana a Juliana. Pre svojich dvoch chlapcov, ktorých nadovšetko milovala.
Jéééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééééj!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Moje Suspian story!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!:) Náááááááááááááááádherná kapitolka...................OMG, in love!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!