close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Koniec prázdnin v Narnii II. časť

18. září 2008 v 19:09 | Vaša Caspinka ala Ninka |  3. poviedka- Koniec prázdnin v Narnii
Tak sľubovaná 2. časť mojej poviedky o konci prázdnin...možno už je na to neskoro, ale dávam to sem, dokončila som to minulý víkend ale dáko som na to zabudla...:D Jo a je to také šlahnuté ako všetko, čo píšem...taký divný záver mno...:D Ale každopádne, je to už KONIEC tejto poviedky...taká kratučká z 2. kapitol...:) mno takže čítajte pekne, dúfam, že som vás nesklamala...:)
A ako som písala už predtým, môže sa to radiť medzi Suspian stories...:)
Keď si chcete prečítať poviedku, klik na CČ

Chvíľu som sedela v piesku a až potom som si uvedomila, v akej som trápnej situácii. Viete čo som mala na sebe oblečené? Moje "pyžamo" pozostávajúce z dlhých červeno-bielych kockovaných teplákov a...španielsky dres! Áno, ten španielsky dres, ktorý mal oblečený aj Ben. Jejda ja sa zabijem!
Caspian sa o chvíľu vrátil aj s nejakým košíkom. Asi doniesol niečo na jedenie, lebo to aj sľúbil. Sadol si kúsok odo mňa a vybral dve bagety, nejakú zeleninu a vodu.
"Prepáč, že mi to tak dlho trvalo, ale moji ľudia sa tu snažia renovovať Cair Paravel a kým našli niečo na jedenie..." ospravedlňoval sa.
"To je v poriadku, ja som vôbec rada, že si niečo doniesol lebo už umieram od hladu." A to bola pravda. Ešte som dnes nič nejedla.
Podal mi bagetu a pustila som sa do nej. Pozoroval ma, cítila som to a tak som sa musela ozvať: "Čo je?" divila som sa a prestala som jesť.
Caspian sa zamyslel a usmial sa: "Vieš, je to taký zvláštny pocit. Si zo svetu, kde žije Susan."
"A preto ma musíš tak pozorovať?" spýtala som sa s úsmevom.
Zasmial sa "Neviem prečo, ale pripomínaš mi ju."
Povedal vážnejšie. Teraz som sa zasmiala zase ja. Po prvé, Susan má tmavé vlasy, ja blonďavé. Po druhé, Susan má modré oči, ja šedé. Tak už vážne neviem, či je Caspian slepý a už mu bude každé mladé dievča pripomínať jeho Susan, alebo to myslel nejak inak.
"Nemyslím na výzor." Pochopil Caspian, keď som začala rozmýšľať.
"Myslím správanie a celkovo to ako na mňa pôsobíš. Ste veľmi podobné." Vysvetlil mi a ja som sa zase zamyslela. Naozaj sa na ňu podobám? Nemám ani súrodencov, aby som sa mala o koho starať, ale je pravda, že na seba tiež vždy beriem veľkú zodpovednosť a rada sa starám o ostatných ľudí a pomáham im a potom keď ja potrebujem pomôcť, niekedy sa na mňa jednoducho vykašlú, lebo si myslia, že to zvládnem. Ako Susan. Ale ona má aspoň takéhoto úžasného nápadníka. To mne chýba.
Caspian začal jesť a prezeral si ma. Ľahko som sa naňho usmiala a pokračovala som v jedení. Nikto z nás neprehovoril a na to ma napadla jedna hlúposť.
"Veríš, že sa dá nejako prenášať myšlienky medzi našimi dvoma svetmi?" spýtala som sa potichu a videla som, že Caspian zavrel oči. Nemala som ani potuchy, čo robil, ale nič som nerobila. Zrazu ich otvoril a pozrel na mňa. V očiach mal prekvapený výraz a mrmlal: "Nie, to nemôže byť pravda." "Čo nemôže byť pravda?" opýtala som sa.
"Keď si sa ma spýtala na ten prenos myšlienok, zavrel som oči, aby som cítil Susan. Niekedy naozaj cítim, čo cíti ona a dokonca som jej raz čítal aj myšlienky. Väčšinou sa bojí o súrodencov a stará sa o nich, ako vždy. Keď je v škole tak sa snaží tváriť veselo a šťastne ale mňa tým neoklamala. Vo vnútri nej niečo vrie, je smutná a má depresie." Hovoril a lámal sa mu na konci hlas. Vyzeralo, že ho to bolí, keď o tom rozpráva.
"A myslí aj na teba?" spýtala som sa, keď už som dojedla bagetu a prežívala som všetko čo Caspian povedal ako by vravel o mne.
"Áno, ale bráni sa tomu. Vždy si povie, aby na mňa nemyslela, lebo nechce byť nešťastná. Nechce si priznať, že sa do mňa zamilovala a nechce to priznať ani súrodencom. Ale vie, že je to pravda, len sa bojí, aby si neublížila tým, že na mňa bude stále myslieť." Povedal Caspian a ja som sa na chvíľku zadivila, lebo ani ja si nepriznávam, že som do niekoho zamilovaná. Presne ako to teraz povedal Caspian. Neviem, či na tom niečo je, ale tajná láska je predsa len zaujímavejšia a magická. Možno nakoniec som trochu podobná Kráľovne Susan.
"A to všetko vieš iba z toho, že ju vieš vycítiť a zavrieš oči?" spýtala som sa.
"Niekedy ani nemusím zavrieť oči a cítim jej dotyk. Alebo keď sa stane niečo významné, alebo keď je zúfalá. Vtedy som s ňou a myslím, že to aj ona vníma, keď je v nejakej miestnosti sama. Zdalo sa mi, že ku mne aj rozprávala a modlila sa, prosila aby som bol v poriadku a aby som sa netrápil." Caspianovi to naozaj robilo problém hovoriť takéto veci nahlas. Ale vyzeralo to tak, že sa mu uľavilo.
Chytila som ho za ruku. Ani neviem, prečo ma to napadlo, ale chcela som mu pomôcť. Veď mi tu hovorí veci, ktoré asi ešte nikomu nepovedal. Musela som mu to uľahčiť. Caspian sa na mňa slabo usmial a chytil moju ruku.
"Ďakujem. Nikdy som nikomu nerozprával o takýchto veciach a som rád, že si tu. Pomohla si mi." Usmiala som sa naňho.
"Aj ja by som ti chcela poďakovať, lebo ako si to tu všetko povedal, našla som sa v tvojich slovách. Tak si asi mal pravdu. Som Susan trochu podobná."
Povedala som nesmelo. "Počkáš tu ešte chvíľu?" Caspian sa postavil a pustil moju ruku. Ja som prikývla a čakala som, čo zase prinesie.
Začala som sa cítiť veľmi príjemne v jeho spoločnosti. Nie ako jeho "dievča" ale proste kamarátka. Akoby sme sa už poznali dlhé roky. Caspian sa vrátil skôr ako som čakala a mňa napadla ešte jedna vec, na ktorú som sa chcela opýtať.
"Prečo si vtedy vravel ´Nie, to nemôže byť pravda.´ keď si otvoril oči?" pozrela som sa naňho, keď už stál kúsok odo mňa.
"Ehm..." začal nesmelo Caspian. "Stala sa taká zvláštna vec. Keď som mal zatvorené oči videl som najprv Susan ale potom sa to zmenilo na tvoju tvár. A keď som ešte otvoril oči tak som videl Susan a až potom skutočne teba. Nie je to hlúpe?" Caspian sa na mňa zahanbene pozeral a čakal na moju reakciu.
"Ale vôbec to nie je hlúpe." Nesúhlasila som s ním. "Je to záhadné, zvláštne." Skonštatovala som a naozaj som nevedela, čo sa asi mohlo udiať v Caspianovej hlave. Už mu asi preskočilo z toho "missing Susan" (chýbania Susan).
"Hej, to teda je. Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. Nemyslíš...?" Caspiana a mňa napadlo to isté. "Hádam nie..." vykríkli sme naraz.
"Nezmysel, ako by som mohla byť ňou?" divila som sa.
"Máš rovnaké pocity, stotožňuješ sa s tým, čo som pred tým povedal. Ako by si to inak vysvetlila?" Caspian splietal rýchlo.
"To by som asi musela vedieť, že vo mne niekde žije Susan, nie?" zhíkla som.
"Deti moje, buďte tichšie." Ozvalo sa zrazu a my s Caspianom sme sa najprv na seba prekvapene pozreli a potom sme venovali pozornosť...Aslanovi!
Áno, Aslan k nám elegantne kráčal po pláži. More mu omývalo tie jeho veľké laby. Bol pomaly väčší ako som si ho predstavovala. Väčší ako aj vo filme! Tie jeho krásne oči, ako dve svetielka. Najkrajší lev, akého som kedy videla. A ten pohľad. Taký skúsený, pozorný a dobrosrdečný. "Veľký Aslan, chcela by som sa ospravedlniť...ja..." začala som prvá a sklonila som hlavu. "Netreba, dcéra Evina, tuto Kráľ Caspian má veľkú fantáziu." Povedal, zdvihla som hlavu a videla som ako Aslan prešiel ku Caspianovi. Caspian sa pozeral do zeme, celý zahanbený. Aslan pred ním zastal a prehovoril svojím hrubým hlasom.
"Kráľ Caspian, nebudúce nehovor také veci, keď nevieš, či sú pravdivé." Caspian zdvihol hlavu a uvidel, že Aslan naňho žmurkol. Prečo?
"Teraz ti, Nina, musím oznámiť, že sa vraciaš domov. Dneska vám začína škola." Povedal Aslan a otočil sa na mňa.
Caspian sa hneď prudko otočil a chcel protestovať ale Aslan ho zastavil aby sa nepýtal otázky. Ja som cítila smútok v sebe, pretože byť v Narnii teraz už znamenalo pre mňa veľa. Hlavne kvôli Caspianovi, v ktorom si našla priateľa. Pozrela sa na Aslana s očami plných sĺz.
"Nemohla by som..." začala som ale Aslan ma prerušil.
"Nie, je mi ľúto, ale takto to tu nefunguje. Dostala si šancu, lebo si sa cítila sama na konci vašich prázdnin a asi by si nevydržala prvý deň v škole. V tvojom vnútri bola prázdnota a trebalo ju niečím vyplniť. Pomohla si Caspianovi. Myslím, že to by stačilo na tvoj zážitok z Narnie." Aslan bol skutočne jeden z najmúdrejších.
"Pomohla som Caspianovi? To naozaj?" spýtala som sa a s Caspianom sme sa na seba dlho pozerali.
"Pomohla si mi. Našiel som v tebe niečo, čo mi chýbalo. Kúsok zo Susan." Uznanlivo povedal Caspian a neprestal sa na mňa pozerať.
"Nechám váš na moment, dobre?" zahlásil Aslan a prešiel bližšie pod hrad. Caspian ku mne podišiel a vytiahol niečo spod jeho tuniky. Dve malé ruže. Ku každej bol pripnutý jeden lístok. "Priznávam, že je to sentimentálne, ale ja som sentimentálny tiež, takže to ku mne celkom pasuje." Povedal, ale ešte som nevedela presne, na čo myslí.
Podal mi jednu ružu. Pozrela som na lístok. "For Susan" tam bolo napísané. Pousmiala som sa a Caspian sa mi zahľadel hlboko do očí.
"Zanes to do vášho sveta, prosím a niekde si to polož. Iba chcem, aby to bolo vo svete, kde Susan žila, aby vedela, že som na ňu nezabudol." Zašepkal vážnym zamilovaným hlasom. Moja tvár zvážnela tiež a žiarila som radosťou. Prečo ale? Keby tak mne niekto niečo takéto povie...Caspian je ideálny muž. Susaninu ružu som si nemala kam odložiť, tak som si ju iba držala v ruke.
A prišla na radu druhá ruža. Dal mi ju do druhej ruky a z lístku som prečítala "For Nina". Tak toto naozaj nebolo možné! Teraz niekde vo mne oslavovala hádam každá bunka. Caspian mi venoval ružu! Znovu sa mi pozeral do očí a takisto aj ja. Tá tmavá farba a ten španielsky prízvuk ktorým predniesol ďalšie vety ma "roztápali".
"A táto ruža je pre teba, lebo si prvá, ktorej som sa zveril s tým, čo som dneska povedal. Veľmi si ťa vážim a cením si ťa. Škoda, že sme sa nepoznali skôr a že tu nebudeš dlhšie. Teraz už budem smútiť za dvoma ženami." odmlčal sa a tieň mu prešiel cez tvár.
"Ďakujem." Caspian tieto slová šepkal tak nežne, až sa mi zdalo, že si ma naozaj pomýlil so Susan, ale nie. Tieto slová boli skutočne pre mňa. A ja som bola poctená, že vo mňa veril a že mu budem chýbať. Čo viac som si mohla priať? A vtedy prišlo ešte niečo. On ma objal! Zaboril si hlavu do mojich vlasov a cítila som ako pár sĺz dopadlo na moje blonďavé vlasy. Neverila som tomu. Moje ruky sa držali okolo jeho krku a hlavu som mala niekde na jeho hrudi, lebo predsa len bol oveľa vyšší.
"Je čas." Zahlásil potichu Aslan a Caspian ma pustil.
"Budem cítiť to čo ty?" spýtala som sa už aj ja so slzami v očiach.
"Keď budeš chcieť, tak áno. Hlavne to musí chcieť aj ten druhý." Povedal múdro Caspian.
"A budeš to chcieť?" znela ďalšia moja nesmelá otázka.
"Samozrejme." Usmial sa Caspian a povedal "Goodbye."
V tom okamžiku to bolo pre mňa to najsmutnejšie slovo na svete ale musela som to povedať tiež. "Goodbye, Caspian." Nenávidím takéto melancholické lúčenia. Podišla som k Aslanovi a chytila som sa ho za tú mohutnú hrivu. Posledné, čo som videla boli Caspianove tmavé hlboké oči, ktoré na mňa pozerali. ____________________________________________________________________________
Sedela som pri svojom stole, keď už som sa vrátila zo školy. Hrala som sa s ružou od Caspiana- držala som ju v ruke a pohybovala som s ňou sem a naspäť. Stále som neverila, že som bola v Narnii a že som sa Caspianovi zdala ako Susan. Susan! Kde je tá ruža pre ňu? Veď bola pod oknom. Kde sa vyparila? Pozrela som na miesto, kde mala byť, ale nič tam nebolo.
Prehľadala som hádam celú svoju izbu a nič. Napokon som sa ešte raz pozrela pod okno a na mieste, kde ležala ešte ráno ruža bol už iba malý papierik. Presne ten od Caspiana. Stálo tam "For Susan". Kde ale zmizla ruža? So zúfalstvom som zobrala papierik a položila som ho na stôl. Na to ma niečo napadlo. Otočila som ho na druhú stranu a skoro som odpadla. K malému Caspianovmu papieriku bol priložený ešte väčší, poskladaný. Otvorila som ho. Elegantným dievčenským písmom tam bolo napísané:
Thank you very much for this, it means a lot to me. And if you wanna know, why you feel so similar like me with Caspian it was because part of myself was in you. And it still is. I just want to live, but I can´t in my own body so I choosed you, because we are almost the same. So, now you´re my best friend.
Again- Thank you for everything and don´t worry, Caspian likes you not just because of me.
Susan Pevensie
(Ďakujem veľmi za toto, veľa to pre mňa znamená. A ak by si chcela vedieť, prečo si sa cítila tak podobne ako ja s Caspianom, je to preto, lebo jedna časť mňa bola v tebe. A ešte stále tam je. Proste chcem žiť, ale nemôžem v mojom vlastnom tele, tak som si vybrala teba, pretože sme skoro rovnaké. Takže teraz si moja najlepšia priateľka.
A ešte raz- ďakujem za všetko a nebol sa, Caspian ťa má rád nielen kvôli mojej podobe s tebou.
Susan Pevensie)
Musela som si ten list prečítať ešte raz. Časť Susan žije vo mne! To je neuveriteľné! Usmiala som sa a myslela som na to, ako som sa inak cítila pri Caspianovi. Áno, bolo tam čaro, vedela som to. Hneď sa mi zdalo divné, že sme sa rozprávali akoby sme sa poznali už roky. Usmiala som sa a privoňala som si k mojej ruži. Voňala prekrásne. Ako sám Caspian. A nikdy neprestala tak voňať. Toto bude moje tajomstvo navždy a nikdy na to nezabudnem. Veď v sebe skrývam samu Kráľovnú Susan a cítim občas to, čo cíti Kráľ Caspian! Nemám slov. Jednoducho-neuveriteľný koniec prázdnin v Narnii...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol/a si v Londýne?

jj
ee
ee, ale podem

Komentáře

1 Lucy Lucy | E-mail | 18. září 2008 v 19:33 | Reagovat

mooooc krasne! taky bych se chtela podivat do narni, potkat caspiana, dostat od neho ruzi a jeste k tomu mit v sobe kus susan! nadhera, vazne!

2 Cathy---> Tvoje SB, které taky šibe z Bena Barnese♥ Cathy---> Tvoje SB, které taky šibe z Bena Barnese♥ | Web | 18. září 2008 v 19:41 | Reagovat

Jééééééj, to bylo kráááááásnýýý.........ÚŽASNÝÝÝÝ............Mám slzy na krajíčku......Fakt smekám........:D

3 Lucka Lucka | Web | 18. září 2008 v 20:18 | Reagovat

Nemám slov! Je to vážně nádherná povídka! Smekám pře tebou stejně jako Cathy! .oD a souhlasím s Lucy že bych se taky chtěla podívat do Narnie, potkat tam Kaspiana - dostat od něho růži a mít v sobě kus Zuzany! :oD BOMBA!

4 nicky nicky | 18. září 2008 v 20:38 | Reagovat

juuj budem plaakaat.kraasny zaver

5 *Caroline*-♥SB kdo miluje Bena Barnese♥ *Caroline*-♥SB kdo miluje Bena Barnese♥ | Web | 18. září 2008 v 21:04 | Reagovat

Je to super závěr! šikulka :))

6 ninka- tá čo sa zabije, keď jej nedojde autogram od Bena a tá, čo sa to tu snaží mať všetko "under control"...:D ninka- tá čo sa zabije, keď jej nedojde autogram od Bena a tá, čo sa to tu snaží mať všetko "under control"...:D | 19. září 2008 v 13:46 | Reagovat

ďakujem vám všetkým mooocinky pekne...:)♥ a neplačteee...:D

ale vážne dikiii vážim si to!:)

7 misiak414 misiak414 | Web | 19. září 2008 v 16:52 | Reagovat

jeeeeej... to je kraaasne...wow! mas velke nadanie...super krasne to je ! a ti prajem , nech ti dojde ten autogram :D

8 hinata666 hinata666 | E-mail | Web | 24. listopadu 2008 v 21:48 | Reagovat

Jeeeeej aj ja chcem, moj zivot je na nic a mam pocit ze sa to nezlepsi ale to tu nebudem riesit.

je to krasne napisane :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama