Salvador sa pozrel na šaty, ktoré ležali na zemi a zdvihol ich. Hodil ich Susan do rúk a prikázal jej, aby si ich išla obliecť.
"Prečo by som mala?" odvetila drzo Susan.
Salvador na ňu hľadel s tvárou plnou zlosti. "Lebo som to povedal! A ak nebudeš robiť všetko, čo ti prikážem..." pokynul svojím mužom, ktorí držali Caspiana a tí pripravili dýky a namierili ich na Caspianove hrdlo.
Susan sa vyľakane pozrela, ale potom začala rozmýšľať logicky. "Nezabiješ ho." Povedala jednoducho.
"Prečo by som nemal?" so smiechom reagoval Salvador.
Susan sa pousmiala a odpovedala: "Chceš jeho trón. Budeš musieť vyjednávať, nie? Myslíš, že jeho ľudia ti dajú iba tak Caspianov trón, keď bude mŕtvy? Budú ešte usilovnejšie bojovať aby pomstili svojho kráľa." Vysvetlila Susan, ktorá vždy videla aj v ťažkých situáciách nejaké to východisko.
Caspian sa nad týmto pousmial a bol rád, že je na jeho strane. Nechápal jej kľud aj v tomto momente. Susan proste je tá najokúzľujúcejšia žena pod slnkom. Stále má svoje tajnosti a stále sa o nej ešte mal čo dozvedať a učiť sa od nej. A to sa mu na nej páčilo.
"Myslíš, že ho nedokážem zabiť?" pýtal sa Salvador Susan a otočil sa k svojim mužom.
Prvý pritisol dýku ku Caspianovmu hrdlu a pritlačil. Jediné, čo Susan videla, bola stekajúca kvapka krvi na Caspianovu bielu košeľu a jediné čo počula bol jeho bolestný výkrik.
V jej očiach sa objavil strach, ktorý ešte Caspian nikdy u nikoho nevidel.
Susan sa otočila na podpätku, zobrala šaty a išla sa prezliecť, kam jej Salvador ukázal.
O pár minút sa vrátila a všetci telmarčania na nej mohli nechať svoj zrak. A takmer všetci do jedného ju vyzliekali pohľadom.
Ako Susan kráčala, cítila tie slizké pohľady a iba sa striasla. Samozrejme, že jej to nebolo príjemné. Ako by aj mohlo? Ale musela to vydržať. Kvôli Caspianovi a celej Narnii.
Telmarčania začali na ňu pohukovať rôzne ohavné návrhy a nechutné komplimenty.
V Caspianovi by sa vtedy krvi nedorezalo. Snažil sa dostať z rúk telmarčanov, bežať okamžite za Susan a schovať ju niekde, kde by boli iba oni dvaja a nikto by sa na ňu nemohol pozerať. Zafixoval na nej oči a sledoval ju až kým neprišla k ním.
Zdalo sa to ako druh konverzácie. Caspian sa ju snažil uistiť, že je tu stále pre ňu a že pokiaľ je tu, tak jej nikto neublíži. Susan iba odpovedala smutným pohľadom, že tomu moc neverí, že jej tu nikto neublíži.
Salvador jej ponúkol rameno a ona ho neochotne prijala. Prikývol svojím vojakom, aby ich, aj s Caspianom nasledovali. Chcel, aby kráľ trpel. Chcel, aby videl Susan trpieť.
Prišli až k časti podzemia, kde boli vybudované pevné stany. V toľkých stanoch sa určite zmestí celá armáda. Caspian nedal na sebe vidieť, že sa bojí ešte viac, lebo vedel, že táto armáda napadne o chvíľu Narniu, ktorú on mal ochraňovať. Ktorej on mal vládnuť a zjednotiť Telmarčanov a Narnijčanov. Nepodarilo sa mu to. Veď on si ani nedokázal ustrážiť ženu, pre ktorú by aj zomrel. Nechal si ju dať ukradnúť nejakým krutým vodcom povstaleckých kmeňov. Bože, aký som len hlupák! Opakoval si stále dokola.
Salvador ich zaviedol do najväčšieho stanu asi pre dvadsiatich ľudí. Keď tam spolu so Susan a Caspianom, ktorého telmarčania už pustili a strážili vonku pred stanom prišli, uvideli obrovskú posteľ, veľkú sedačku a ešte veľa známych vecí. Teda pre Susan známych. Tieto veci boli z Cair Paravel. Z toho, ktorý poznala. To telmarčania všetko ukradli! Všetko, čo tam bývalo. Začala ich nenávidieť ešte viac.
Salvador jej pokynul, aby si sadla na posteľ a ona tak aj urobila. Koniec koncov, nemala na výber. Caspianovi prikázal aby si sadol na sedačku oproti posteli. Takto boli obaja- Susan a Caspian, naproti sebe. Neodtrhli od seba oči. Caspian ju stále ubezpečoval, že urobí všetko preto, aby sa odtiaľto dostali.
Salvador sa nahlas zasmial. "Preboha, vy ste teda pár!" vykríkol a sadol si k Susan. Tá sa snažila nenápadne odsunúť, ale on ju pritiahol k sebe rukou, ktorú položil na jej rameno.
Caspian sa postavil a Salvador zavolal svojich vojakov. Tí ho priviazali k sedačke, na ktorej pred tým sedel a vyšli von opäť strážiť.
Caspian sa na sedačke metal, kričal a snažil sa vymaniť z tých tesných povrazov, ale nedalo sa. Mohol sa iba nečinne pozerať na svoju Kráľovnú a Salvadora, ktorý si k nej začal veľmi dovoľovať.
Susan sa tiež snažila vymaniť z jeho náručia, ale nešlo jej to. Jej sila sa z jeho nedala porovnať. Bol omnoho silnejší a väčší. Nemala šancu.
Ale bála sa toho, čo malo prísť. Áno. Pred jej milovaným Caspianom ju pobozkal. Ona hýbala rukami, nohami, kričala a robila všetko preto, aby sa dostala od neho ďalej. Jeho pery boli také kruté a slizké ako jeho slová. V diaľke počula Caspiana ako kričí. Obaja kričali. Caspianovi sa lámalo srdce, ako keby sa ľad topil v horúcej vode.
Salvador sa od nej konečne odtrhol a chytil si ju bližšie. Prešiel jej rukou po vlasoch a zašepkal: "V tých šatoch vyzeráš úžasne, moja Kráľovná."
Susan sa snažila myslieť na všetko iné, len nie na to, že zrovna v týchto šatách prvý krát pobozkala Caspiana a teraz ju pobozkal tento odporný muž.
"Nie som tvoja Kráľovná!" povedala drzo Susan a otočila sa ku Caspianovi, aby ju Salvador nevidel.
Ukázala Caspianovi jeho vlastnú dýku, ktorú si schovala do výstrihu bielo-modrých šiat. Caspian skoro niečo povedal, ale Susan ho zahriakla. Zase mu očami a čiastočne aj posunkami naznačila, že si musí získať dôveru Salvadora, aby ich nestrážili tí vojaci a potom raz v noci...
Caspian čiastočne pochopil. Teda, pochopil iba tú časť so zabitím Salvadora. To, že si Susan musí získať jeho dôveru mu trochu uniklo. A to bola veľmi dôležitá časť Susaninho plánu.
Diabolsky sa usmiala a strčila dýku v púzdre späť do šiat.
Poznámka: Tak, toto som napísala ešte v Prahe, ale nechcela som to všetko zverejniť naraz, takže do 11. kapitoly to tu máte predpripravené na ďalšie dva dni. :) Hope you like it!
Už som asi v Lodnýne I don´t know exactly....
"Prečo by som mala?" odvetila drzo Susan.
Salvador na ňu hľadel s tvárou plnou zlosti. "Lebo som to povedal! A ak nebudeš robiť všetko, čo ti prikážem..." pokynul svojím mužom, ktorí držali Caspiana a tí pripravili dýky a namierili ich na Caspianove hrdlo.
Susan sa vyľakane pozrela, ale potom začala rozmýšľať logicky. "Nezabiješ ho." Povedala jednoducho.
"Prečo by som nemal?" so smiechom reagoval Salvador.
Susan sa pousmiala a odpovedala: "Chceš jeho trón. Budeš musieť vyjednávať, nie? Myslíš, že jeho ľudia ti dajú iba tak Caspianov trón, keď bude mŕtvy? Budú ešte usilovnejšie bojovať aby pomstili svojho kráľa." Vysvetlila Susan, ktorá vždy videla aj v ťažkých situáciách nejaké to východisko.
Caspian sa nad týmto pousmial a bol rád, že je na jeho strane. Nechápal jej kľud aj v tomto momente. Susan proste je tá najokúzľujúcejšia žena pod slnkom. Stále má svoje tajnosti a stále sa o nej ešte mal čo dozvedať a učiť sa od nej. A to sa mu na nej páčilo.
"Myslíš, že ho nedokážem zabiť?" pýtal sa Salvador Susan a otočil sa k svojim mužom.
Prvý pritisol dýku ku Caspianovmu hrdlu a pritlačil. Jediné, čo Susan videla, bola stekajúca kvapka krvi na Caspianovu bielu košeľu a jediné čo počula bol jeho bolestný výkrik.
V jej očiach sa objavil strach, ktorý ešte Caspian nikdy u nikoho nevidel.
Susan sa otočila na podpätku, zobrala šaty a išla sa prezliecť, kam jej Salvador ukázal.
O pár minút sa vrátila a všetci telmarčania na nej mohli nechať svoj zrak. A takmer všetci do jedného ju vyzliekali pohľadom.
Ako Susan kráčala, cítila tie slizké pohľady a iba sa striasla. Samozrejme, že jej to nebolo príjemné. Ako by aj mohlo? Ale musela to vydržať. Kvôli Caspianovi a celej Narnii.
Telmarčania začali na ňu pohukovať rôzne ohavné návrhy a nechutné komplimenty.
V Caspianovi by sa vtedy krvi nedorezalo. Snažil sa dostať z rúk telmarčanov, bežať okamžite za Susan a schovať ju niekde, kde by boli iba oni dvaja a nikto by sa na ňu nemohol pozerať. Zafixoval na nej oči a sledoval ju až kým neprišla k ním.
Zdalo sa to ako druh konverzácie. Caspian sa ju snažil uistiť, že je tu stále pre ňu a že pokiaľ je tu, tak jej nikto neublíži. Susan iba odpovedala smutným pohľadom, že tomu moc neverí, že jej tu nikto neublíži.
Salvador jej ponúkol rameno a ona ho neochotne prijala. Prikývol svojím vojakom, aby ich, aj s Caspianom nasledovali. Chcel, aby kráľ trpel. Chcel, aby videl Susan trpieť.
Prišli až k časti podzemia, kde boli vybudované pevné stany. V toľkých stanoch sa určite zmestí celá armáda. Caspian nedal na sebe vidieť, že sa bojí ešte viac, lebo vedel, že táto armáda napadne o chvíľu Narniu, ktorú on mal ochraňovať. Ktorej on mal vládnuť a zjednotiť Telmarčanov a Narnijčanov. Nepodarilo sa mu to. Veď on si ani nedokázal ustrážiť ženu, pre ktorú by aj zomrel. Nechal si ju dať ukradnúť nejakým krutým vodcom povstaleckých kmeňov. Bože, aký som len hlupák! Opakoval si stále dokola.
Salvador ich zaviedol do najväčšieho stanu asi pre dvadsiatich ľudí. Keď tam spolu so Susan a Caspianom, ktorého telmarčania už pustili a strážili vonku pred stanom prišli, uvideli obrovskú posteľ, veľkú sedačku a ešte veľa známych vecí. Teda pre Susan známych. Tieto veci boli z Cair Paravel. Z toho, ktorý poznala. To telmarčania všetko ukradli! Všetko, čo tam bývalo. Začala ich nenávidieť ešte viac.
Salvador jej pokynul, aby si sadla na posteľ a ona tak aj urobila. Koniec koncov, nemala na výber. Caspianovi prikázal aby si sadol na sedačku oproti posteli. Takto boli obaja- Susan a Caspian, naproti sebe. Neodtrhli od seba oči. Caspian ju stále ubezpečoval, že urobí všetko preto, aby sa odtiaľto dostali.
Salvador sa nahlas zasmial. "Preboha, vy ste teda pár!" vykríkol a sadol si k Susan. Tá sa snažila nenápadne odsunúť, ale on ju pritiahol k sebe rukou, ktorú položil na jej rameno.
Caspian sa postavil a Salvador zavolal svojich vojakov. Tí ho priviazali k sedačke, na ktorej pred tým sedel a vyšli von opäť strážiť.
Caspian sa na sedačke metal, kričal a snažil sa vymaniť z tých tesných povrazov, ale nedalo sa. Mohol sa iba nečinne pozerať na svoju Kráľovnú a Salvadora, ktorý si k nej začal veľmi dovoľovať.
Susan sa tiež snažila vymaniť z jeho náručia, ale nešlo jej to. Jej sila sa z jeho nedala porovnať. Bol omnoho silnejší a väčší. Nemala šancu.
Ale bála sa toho, čo malo prísť. Áno. Pred jej milovaným Caspianom ju pobozkal. Ona hýbala rukami, nohami, kričala a robila všetko preto, aby sa dostala od neho ďalej. Jeho pery boli také kruté a slizké ako jeho slová. V diaľke počula Caspiana ako kričí. Obaja kričali. Caspianovi sa lámalo srdce, ako keby sa ľad topil v horúcej vode.
Salvador sa od nej konečne odtrhol a chytil si ju bližšie. Prešiel jej rukou po vlasoch a zašepkal: "V tých šatoch vyzeráš úžasne, moja Kráľovná."
Susan sa snažila myslieť na všetko iné, len nie na to, že zrovna v týchto šatách prvý krát pobozkala Caspiana a teraz ju pobozkal tento odporný muž.
"Nie som tvoja Kráľovná!" povedala drzo Susan a otočila sa ku Caspianovi, aby ju Salvador nevidel.
Ukázala Caspianovi jeho vlastnú dýku, ktorú si schovala do výstrihu bielo-modrých šiat. Caspian skoro niečo povedal, ale Susan ho zahriakla. Zase mu očami a čiastočne aj posunkami naznačila, že si musí získať dôveru Salvadora, aby ich nestrážili tí vojaci a potom raz v noci...
Caspian čiastočne pochopil. Teda, pochopil iba tú časť so zabitím Salvadora. To, že si Susan musí získať jeho dôveru mu trochu uniklo. A to bola veľmi dôležitá časť Susaninho plánu.
Diabolsky sa usmiala a strčila dýku v púzdre späť do šiat.
Poznámka: Tak, toto som napísala ešte v Prahe, ale nechcela som to všetko zverejniť naraz, takže do 11. kapitoly to tu máte predpripravené na ďalšie dva dni. :) Hope you like it!
Už som asi v Lodnýne I don´t know exactly....
to je totalne superne ja cem pokrackooooo