Aj avatar mám k tomu Flashbacku...síce už starší, ale je↓

Klik na CČ!
"Aké je to, byť Kráľ Narnie?" spýtal sa, keď pomaly opúšťali pláž. Susan sa nezastavila, ani sa neotočila.
"Podľa toho akým Kráľom." Povedala, ale to Salvadora neuspokojilo a to ona vedela. Rada ľúdi hnevala tým, že sa jej museli vždy pýtať viac ako jednu otázku, aj keď chceli vedieť tú úplne najobyčajnejšiu vec.
"No vieš, Kráľom ako ja." Odvetil Salvador.
"Takže tým krutým Kráľom?" Susan vedela odpoveď, ale zase sa musela uistiť, aby si Salvador nemyslel, že bude dobrým Kráľom.
"Prečo si myslíš, že som krutý?" opýtal sa Salvador a zvraštil obočie.
"A prečo si ty myslíš, že nie si?" Susan sa táto hra veľmi páčila. Usmiala sa, keď si predstavila Salvadorovu tvár ako rozmýšľa čo by jej tak na to odsekol.
"Možno som. Ale veď tebe som neublížil, tak prečo by som mal byť krutý?" argumentoval.
"Takže si myslíš, že keď neublížiš jednej osobe, ale zato tisícim ďalším áno, ako si ublížil aj narnijčanom, tak sa to nejako vynuluje, alebo čo?" Susanin hlas naberal na hneve. Ako si len Salvador mohol myslieť, že nie je krutý? Veď to bolo zrejmé. A to s tým, že jej neublížil tiež nie je celkom pravda. Drží Caspiana a nechá ho umrieť. To je pre ňu podstatne veľká bolesť. A ešte ani nevie, čo spraví s Julianom. Ach, Julian. Susan počula jeho nárek vo svojej mysli. Ako moc jej chýbal jej chlapček. S očami tmavými ako Caspianove a s vlasmi havraními ako jej a taktiež ako Caspianove. Chudák malý. Len nech sa mu nič nestane. Prosíkala Susan k nebesám.
"Nemyslím si, že sa to vynuluje, ale tak aspoň jeden dobrý skutok, nie? A byť zlý je predsa len lepšie, ako byť dobrý. Ničiť je vždy ľahšie ako tvoriť, nemyslíš?" Salvadorov hrubý hlas ju priviedol do reality.
"Ľahšie možno, ale krajšie rozhodne nie." Mrmlala Susan, keď si uvedomila, že už sú pred vchodom do podzemia. A vtedy ju to napadlo. Ona poznala ešte jednu cestu dole. Mohla ňou poslať Caspiana tento večer. A keď išli na pláž, všimla si, kde majú stajne a príliš veľa stráži okolo nebolo. Musel to dokázať, proste musel.
Bože, to už je tento večer. Spomenula si Susan, keď vchádzali do vnútra.
Ešte som mu ani nepovedala, čo s ním chce Salvador urobiť. Dodala a zhrozila sa. Musí mu to čo najskôr povedať a ...zacítila ako sa dýka v jej výstrihu rytmicky zdvíha a klesá, ako rýchlo dýcha. Áno, dýka. Zatiaľ ju dá Caspianovi niekde do brnenia a potom, keď už budú všetci spať ho pôjde odviazať. Musí sa im to podariť.
Caspian stále sedel pri stane priviazaný povrazom za ruky. Okolo neho stáli asi traja muži a niečo horúčkovito rozoberali. Caspian ich príliš nevnímal, vlastne nevnímal nič okolo seba, iba čakal, keď uvidí Susan a rozpovie jej všetko, čo s ňou chce Salvador spraviť a povie jej, že bude musieť čo najrýchlejšie odísť. Stále sa mu v hlave opakovali kúsky zo Salvadorovho rozhovoru so svojími mužmi.
Budem si s ňou užívať pár týždňov po svadbe. Urobím z nej svoju Kráľovnú. A potom ju opustím. Nechám ju na ulici bez majetku.
Nechám ju v tom žalári aby sa zmenila na nepoznanie. Nikto ju nebude poznať.
Ponechám si aj jej syna.
Slzy sa mu dostali do očí tak rýchlo, ako keď tieto slová počul prvý krát a zatriasol sa, pri pomyslení, že by Susan mala takto skončiť.
Ako tak rozmýšľal, všimol si, že Susan so Salvadorom sa vracajú. Vyskočil tak prudko, že takmer zabudol, že bol zviazaný a ucítil pálivú bolesť v rukách. Najbližšie stojaci telmarčania sa zasmiali. Caspian sa ale hneď vrátil do svojej sediacej pozície a pozoroval svoju Kráľovnú, blížiacu sa k nemu.
Na jej tvári sa ujavil pohľad, ktorý nepoznal. Toľko strachu, smútku, zúfalstva, slabosti a bolesti v jedinom pohľade. Čo sa stalo? Napadlo ho hneď.
Mala preňho aj ona niečo zlé pripravené?
Alebo jej Salvador prezradil, čo s ňou chce spraviť?
Nezmysel.Zahriakol sa Caspian. Salvador to chce držať v tajnosti. Ani on by to vlastne nemal vedieť, ale vedel to. A to bol pre Caspiana a Susan bod navyše.
A keď už o to išlo, Susan je príliš prefíkaná, na to, aby tu ešte zostala, keby sa dozvedela, že ju Salvador chce iba využiť. Odišla by hneď. Dýku pri sebe mala a kamkoľvek išli, určite tam nestrážili hliadky, takže ho mohla v kľude zabiť.
Ale teba by tu nenechala. Ozvalo sa mu z mysle.
Musela by. Namietal.
Miluje ťa.
Láska nie je všetko.
Prečo hovoríš niečo, čomu sám neveríš? Čo by si bol bez Susan práve teraz? Pre teba JE láska VŠETKO.
No tak dobre, je.Priznal si. Bez Susan by nebol tým, čo je teraz.
Stále na ňu hľadel. Prečo ten jej pohľad? Caspian bol celý prekvapený, že ju nevie prečítať, čo inokedy vedel. Prečo? Čo sa jej prihodilo, keď bola preč so Salvadorom?
Dúfam, že jej neublížil, lebo ho na mieste zabijem!
Nemáš zbraň.
Nevadí, mám ruky.
Zviazané.
Musíš vo všetkom vidieť iba tú tmavú stránku?
Caspian nevnímal vnútorný boj dvoch jeho stránok. Rozhodne viac fandil tej svetlej, ale tmavá sa vždy vedela nejak presadiť aj v tom najúžasnejšom okamžiku.
Pamätal, keď ho Susan prvý krát pobozkala. Pred všetkými. Vtedy sa v ňom tiež odohrával vnútorný boj a v mysli toho povedal toľko, že by ste sa divili, že to všetko stihol, pretože nahlas sa neodvážil tak veľa toho povedať.
Flashback (nemohla som si odpustiť! :D) Retrospektíva (ale tak som to aj preložila)
"I´m glad I came back.(Som rada, že som tu bola.)" Susan hovorila, keď stáli oproti sebe a všetci čakali už iba na ich dvoch, pokiaľ sa rozlúčia. Susan do poslednej chvíle nevedela, ako mu povedať svoje "Zbohom" ale nakoniec sa predsa len vyjadrila.
"I wish we had more time together. (Prial by som si, aby sme mali viac času spolu.)" Caspian vtedy rozprával veľmi mäkko. Neveril, že by sa s niekým tak v živote už rozprával. Susan bola prvá.
"It had never worked anyway. (Aj tak by to nefungovalo.)" nebola na seba pyšná, že to povedala, pretože v kútiku duše vedela, že je to tá najväčšia hlúposť, akú kedy povedala. Prečo by im to nemalo spolu klapať? Kráľ a Kráľovná spolu v Narnii. Tvorili by skvelý párik. Susan Pevensie a Caspian X. S.P. a C.X.
To si bude doma určite veľa krát písať do bloku v škole. Ale nikdy nikomu nepovie, čo tie písmenká v skutočnosti znamenajú.
"Why not? (Prečo nie?)." Caspian cítil, že vtedy vyznel dosť hlúpo. Pred všetkými telmarčanmi, narnijčanmi, Veľkým Aslanom a pred Kráľmi a Kráľovnou Narnie sa mal lúčiť so Susan. Nikdy si to nepredstavoval takto, ako to bolo práve teraz.
"I´m 1300 years older than you. (Som o 1300 rokov od teba strašia.)" pokúsila sa o vtip a na jeho tvári sa objavil úsmev, ale ani jeden nevyjadril, čo chcel.
Susan sa otočila, že odíde a v Caspianovi to vrelo.
To si tomu dal!
Buď ticho, dobre? Nabudúce ťa sem postavím a budeš sa musieť rozlúčiť s ňou ty sám! To by som ťa teda chcel vidieť.
Aj by si ma teda videl!
Buďte obaja ticho! Zakričal do svojej hlavy aby utíšil tie dva hlasy, ktoré sa začali prekrikovať.
A vtedy sa Susan otočila. Caspian nevedel, čo sa ide diať, ale v jednom momente bola centimeter od neho a v tom druhom už cítil jej sladké pery.
Bolo to rýchle, ale krásne. Caspian sa snažil zapamätať každý detail jej pier, jej dotyku a jej neodolatelnej vanilkovej vône. Ale než si to všetko stihol vryť do pamäte, Susan prerušila ich bozk a znovu bola taká malá oproti nemu, ako predtým.
Ani si neuvedomil, že sa musela dosť natiahnuť, aby naňho dočiahla.
Pozrel sa jej do očí a videl menšie zečervenanie na jej tvári a asi si vedel domyslieť prečo. Muselo to byť hlúpe bozkávať sa s budúcim Kráľom Narnie pred všetkými.
Caspian ju ale chcel upokojiť, že on sa cíti rovnako a že jej ďakuje za to, čo urobila a že to preňho veľa znamená a tak ju objal. Cítil sa akoby mal v rukách to najdrahšie na celom svete.
Susan cítila jeho vlhké pery na svojom ramene a nechcela, aby sa to skončilo. Keby teraz niekto zastavil čas, bola by najšťastnejšia na celom svete.
"I´m sure, when I´m older I´ll understand. (Som si istá, že keď budem staršia, tak to pochopím.)" povedala Lucy a Susan cítila na svojom ramene, že Caspian sa usmial.
"I´m older and I think I won´t understand. (Ja som starší a aj tak to nechápem.)" Edmund dodal a to už aj Caspian cítil na chrbte, že Susan sa zasmiala.
A vtedy sa to skončilo. Caspian sa od nej odtrhol a prestal ju objímať. Posledný Susanin zúfalý pohľad do jeho tmavých očí a bol koniec.
Tomu sa hovorí zbohom!
Tak to teda hej!
Sladké zbohom...
Ale aj tak je to zbohom. Najsmutnejšie, aké som si mohol len predstaviť. Nikdy naňho nezabudnem. Skočil im do reči Caspian a prehrával si ten bozk v hlave dokola a dokola.
Nikdy nezabudne.
End FlashBack Koniec Retrospektívy
Áno, jeho mysel bola nevyspytatelná.
Susan so Salvadorom prišla až k stanu a tam sa Salvador rozhodol, že ide zavolať svojich mužov, aby doniesli obed.
Susan tam zostala stáť tesne pred Caspianom ale nevyšlo z nej ani slova. Zrazu, keď už mohla povedať, čo chcela nemala silu otvoriť ústa. Iba tam tak stála a pozerala naňho. Je to vôbec možné?
Bože, ako nevinne vyzeral!
"Susan." Začal Caspian potichu, aby ich stráže nepočuli. "Čo sa stalo?"
"Musíš odtiaľto čo najrýchlejšie odísť." Pošepkala Susan a prišla až k nemu.
"Počkaj, prečo ja?" divil sa Caspian. O čom to rozpráva?
"Salvador ťa chce nechať zomrieť v cele na tvojom hrade." Susan zopakovala presne, čo jej Salvador povedal ale už nie unudene, ako on, ale so strachom. Zadržiavala slzy, aby nepôsobila slabo.
"Čože?" bolo jediné, na čo sa Caspian zmohol. Toto nejak nevychádzalo podľa plánu. Ona musela odísť a nie on!
"Nemáme čas na vysvetlovanie. Dám ti teraz dýku, lebo Salvador o nej možno vie, tak aby ma neprehladával. Odídeš dnes večer, dýkou ti potom ešte prerežem tie povrazy. Stajňa je úplne na pravo tamtým smerom." Susan nenápadne ukazovala. "A tam je aj druhý vchod sem, ktorý zrejme telmarčania nepoznajú. Pôjdeš ním." Ukázala mu všetko, čo potreboval. Teraz iba potrebovala jeho slovo, že pôjde.
Všetko to vyhŕkla príliš rýchlo, ale zrozumitelne a najtichšie ako sa dalo.
"Nemôžem." Odmietol Caspian zmätene. Naozaj ju tu mal nechať?
"Prečo?" spýtala sa prekvapene.
"Niečo som si vypočul. Rozhovor Salvadora a jeho mužov."
"A?" náhlila Susan.
"Chce ťa obrať o všetok majetok, postavenie a zoberie nám syna." Vysypal zo seba Caspian a jeho hlas sa lámal ako pokračoval. Neveril, že sa to stane.
Susan už viac nemohla. Pokiaľ doteraz už nebola psychicky na dne, tak teraz už bola určite. Cítila, akoby sa práve zrútila a klesla na zem na kolená, lebo zatiaľ iba stála. Caspian ju zachytil pred tým, ako sa mohla celá zrútiť na zem a pobozkal jej čelo.
Pálivá bolesť z tých povrazov ho stále hnevala. Zachytil Susan vlastne svojím telom, nie rukami.
"Aj tak musíš ísť." Zahlásila odrzau Susan a pozrela sa mu do očí.
"Nemôžem, už som povedal. Čo bude s tebou?" namietal Caspian.
"Pôjdeš na hrad, zvoláš armádu a čo najrýchlejšie sa vrátiš so všetkými, čo môžu bojovať. Ja počkám zatiaľ tu. Salvador mi zatiaľ nemá prečo ublížiť." Hovorila Susan zase plným a silným hlasom, aj keď vo vnútri sa jej rútil celý jej svet ako domček z kariet.
"Ale..." Caspian to nechápal. Naozaj sa ide dať prehovoriť svojou Kráľovnou? Neveril, čo práve povedala. Nemohol ju tu proste nechať.
"Prosím, nerob mi to ťažšie, ako to už je. Cheš mi pomôcť? Tak pôjdeš dnes v noci!" zúfalstvo znovu nahradilo silu v Kráľovninom hlase.
Posunula sa k nemu ešte bližšie a svoju dýku v púzdre si vytiahla z výstrihu a založila mu ju pod brnenie, aby nebola vidno.
"Pamätáš si, čo som ti povedala o stajniach a tom druhom vchode?" Susan sa musela ujistiť, že pochopil všetko, čo mal.
Caspian prikývol.
"Budeš to musieť zvládnuť sám." Povedala nakoniec ticho, keď sa mu opakovane zahľadela do jeho očí. Teraz boli od seba už iba pár milimetrov.
Caspian jasne videl, aké sklenené oči mala zo sĺz, ktoré tak usilovne držala v sebe.
Chcel ju pohladiť po vlasoch, ale zase zabudol, že je priviazaný a bol si istý, že na rukách bude mať obrovské jazvy.
Iba ju rýchlo pobozkal, ale za to najnežnejšie, ako kedy niekoho bozkával.
Susan sa snažila zapamätať tento okamžik na celý život.
"Keď sa ti niečo stane, nikdy si to neodpustím." Zašepkal jej do havraních vlasov, ale ich rozhovor prerušil strážnik, ktorý si ich zrejme všimol.
"Hej vy dvaja! Od seba." Zakričal.
"Ty nevieš s kým sa rozprávaš?" spýtala sa nahnavaná Susan, keď sa otočila od svojho mladého Kráľa.
"Viem. S Kráľovnou starej doby." (nwm ako to je v slovenčine presne proste- Queen Of The Old Age) odpovedal bez štipky rešpektu.
"To ťa tvoj pán nenaučil, ako sa správať k vyššie postaveným?" Susan už bola na nohách kúsok od drzého vojaka a mala toho tak akurát dosť. Inokedy by takto nevybuchla, ale teraz proste musela.
"Ospravedlň ho, Kráľovná moja." Z diaľky sa ozval Salvadorov hlas.
"Nenaučil sa príliš rešpektovať ani mňa, ale zato je to dobrý vojak." Prehodil s ľahostajnoťou v hlase.
"No, ale čo sa takto naobedovať? Do stanu nám už doniesli jedlo. Prepáč, že mi to tak dlho trvalo, ale vyberal som ešte dezert." Povedal Salvador a ukázal smerom k vchodu do jeho stanu. Susan sa ale ani nehla.
"Nezabudol si na niečo?" spýtala sa s letmým pohľadom na Caspiana sediaceho na zemi.
"Ach..." vzdychol si Salvador unavene a zavelil svojim mužom, aby hodili Kráľovi kúsok chleba a mäso, lebo on proste neodolal Susaniním bledomodrým očiam. Veď kto by aj?
Susan sa spokojne usmiala, aj keď to nebolo presne to, čo si Caspian zaslúžil, ale aspoň mu to pomohlo neumrieť od hladu a posilnilo ho to pred jeho útekom.
Potom už vošla za Salvadorom do stanu a naobedovala sa.
Po obede si chvíľu sama poležala v posteli a rozmýšľala o dnešnej noci. Najprv bude musieť ísť Caspianovi odviazať ten povraz. Nato Caspian bude musieť ísť k stajniam. Ešte že sú tu tie stany, lebo inák by ho objavili hneď.
Tak ju napadlo, ako rýchlo jej Caspian dovolil tu zostať. Teda nie priamo dovolil, ale nehádal sa s ňou. Samozrejme namietal. Ale je fakt, že s Kráľovnou Susan sa nehodno púšťať do hádky. Vždy vyhrala.
Smutne sa usmiala a pomyslela si na to, ako rýchlo sa ich plán zmenil. Už odchádza iba jeden.
Tak??? :) Čo vy na to? Komentík by ma moc potešil!
To je úžasná bomba, skvělá, nejlepší, nádherná, nejsuprovější povídka a kapitola!!! Héj, už aby tu byl další dílek!! Jinak s tím FlashBackem- to bylo boží! A chudáček kaspian, bude mít jizvy na rukách...Ojojoj!!! Rychle další díííl!!!:D