close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

10. kapitola- Dôvera

3. srpna 2008 v 14:35 | Vaša Caspinka ala Ninka |  1. poviedka
Susan ani Caspian tú noc nespali. Priveľa vecí sa stalo tento deň a oni sa báli zajtrajška. Báli sa, že im jednoducho nie je dopriate byť spolu. Že už vyčerpali všetky šance a všetok čas, ktorý mohli zdieľať ako pár. A teraz tu zanechajú ešte syna. Bude mať Kráľovnú za mamu, ale za otca bude mať vodcu kmeňov proti jeho skutočnému otcovi. Dozvie sa vôbec ešte ich syn o jeho skutočných rodičoch? Čo ak ho telmarčania unesú, alebo nedajbože zabijú?
Toto boli myšlienky ktoré behali Kráľovi a Kráľovnej v hlave.
Susan sa ale väčšmi strachovala, čo sa stane s Caspianom. Čo mu tak asi môže Salvador urobiť? Môže ho mučiť na smrť, ale môže ho zatiaľ nechať iba pozerať na ňu a Salvadora. To je pre Caspiana viac ako mučenie.
Nedokázal si predstaviť Susan v rukách iného muža. Už odvtedy, ako odišla, keď ho prvý krát pobozkala a on ju objal. To objatie malo byť ako znak toho, že Susan je iba jeho. Nikoho iného. ´Je to moja Susan, iba moja.´ hovoril si pred tým, ako doňho už kopali telmarčania, že už je čas vstávať.
Susan tiež ako Caspian nespala a iba rozmýšľala. Rozmýšľala o tom, čo bude ďalej. Bude sa snažiť správať milo ku Salvadorovi. Bude sa snažiť získať si jeho dôveru.
´Len dúfam, že to Caspian pochopil.´ zamýšľala sa stále v duchu.
Ráno prišlo skôr, ako čakali. Nestihli ani porozmýšľať o všetkých veciach, ktoré mali naplánované a už ich budili. Teda, Caspiana budili. Susan jemne zobudil Salvador bozkom na líce. Ona sa iba zavrtela a snažila nevnímať tie jeho ohavné bozky. ´To vydržíš! Nezabudni- dôvera!´ dodávala si trochu odvahy.
Posadila sa na posteľ, aby zistila, že sa ani neprezliekla. Stále mala na sebe oblečené tie prekrásne rozprávkové šaty.
Uvidela Caspiana, znovu priviazaného ku sedačke, kde sa v noci snažil zaspäť. Pozrela sa na neho s nádejou, že všetkému zo včera rozumel a že vie, že to spolu zvládnu.
Caspian síce chápal, ale nevedel, ako chcela Susan po zabití Salvadora utiecť z tohto stanu. Vonku strážili muži a neodchádzali ani v noci. Caspian ich sledoval. Oni sa nikdy neunavili. A ak aj áno, tak sa vymenili s inými.
Susan ale na to mala riešenie, ktoré Caspian pri jej posunkovaní nepochopil. Bude sa snažiť byť taká presvedčivá, že Salvador aj tie oddiely strážiace pred ich stanom odvolá.
Otočila sa na Salvadora a pokúsila sa o úsmev. Ten prekvapil oboch mužov v stane. Salvadora príjemne ale Caspiana nie. Čo to preboha robí? Nechcela ho náhodou ešte včera večer zabiť?
Susan sa otočila na Caspiana a bola sama prekvapená jeho výrazom. Čo je mu? Čo som spravila? Veď som sa mu snažila vysvetliť, že sa musím správať slušne a milo. Kriste pane, on to zase nepochopil! Vzdychla si Susan. Ale musela pokračovať v jej pláne.
"Dobré ráno, Salvador." Povedala nanúteným sladkým hlasom.
Salvador sa usmial a odvetil: "Dobré ráno, Kráľovná moja."
Nemala rada, keď ju niekto takto oslovoval. Iba Caspian mohol. Ale teraz musí vydržať, aby potom počúvala ako ju Caspian nazýval svojou Kráľovnou.
"Čo sa bude dnes diať?" vyzvedala Susan.
Salvador sa na ňu pozrel a potom zavolal stráže, aby odvliekli Caspiana. Pozrel sa späť na Susan a začal hovoriť: "Dnes budeme mať spoznávací deň. Rád by som v tebou strávil nejaký ten čas. Čo ty na to povieš?" navrhol Salvador a čakal na reakciu Kráľovnej.
"No...v poriadku." Susan neudržala príliš dlho ten sladký tón, ale nebola až taká drzá, ako včera.
"Výborne." vykríkol Salvador a medlil si ruky. Otočil sa a dodal: "Čo takto najprv raňajky? Zájdem pre niečo do našich zásob. Vydržíš tu sama, nie?"
"Áno, len choď. Počkám." Zamrmlala Susan a počkala kým odišiel. Nato si priložila ucho ku stene stanu, kde podľa nej mal byť Caspian a šepla: "Caspian."
Stena stanu sa posunula a Susan cítila Caspianove rameno na tom svojom. "Susan." Šepol tiež. "Čo ťa to napadlo? Tam vo vnútri so Salvadorom. Hádam si sa..."
Susan ho prerušila jemným buchnutím do ruky a zagúľala očami. "Samozrejme, že nie. Je to časť môjho plánu, ktorú si zrejme nepochopil. Bože, vy muži." Vzdychla si nad tým, že si Caspian začal myslieť, že sa do Salvadora zamilovala.
"Uf." Vydýchol si Caspian. "Už som sa zľakol, že si ma definitívne vymenila zaňho." Odvetil.
"Ako by som mohla." Šepkala Susan a posunula sa ešte bližšie ku Caspianovi a chytila sa jeho ramena. Pritiahla sa k nemu bližšie a oprela sa.
"Musíš robiť všetko čo ti povedia. Neprotestuj, lebo ti niečo urobia a to by som neprežila." Pošepkala. "Skúsim si získať Salvadorovu dôveru, aby odvolal tých mužov vonku. Ešte stále tam sú, však?" spýtala sa náhle.
Caspian sa obzrel a uvidel asi piatich mužov ako sa nad niečím smejú. Iba jeden sa naňho zahľadel, ale potom sa venoval ostatným.
"Sú tu stále. Ale teraz by sme neutiekli. V noci to bude najlepšie. Vtedy sú v ostatných stanoch všetci ostatný telmarčania a spia. Len by ma zaujímalo, kde väzní Salvador narnijčanov." Rozmýšľal Caspian.
"To budeme riešiť, keď sa odtiaľto dostaneme." Povedala potichu Susan.
"Susan. Salvador už sa blíži." Zvolal Caspian, keď videl na druhom konci podzemia Salvadora s telmarčanmi s raňajkami za ním.
"Dobre. Musím už ísť." Šepkala Susan a pustila Caspianove rameno. Ten si ju ale ešte pritiahol. "Aj ja ťa milujem." Povedal mäkko a pustil ju.
Nevidel vtedy výraz na Susaninej tvári. Bola prekvapená. Takže to, čo vtedy povedala Salvadorovi počul aj Caspian! Preboha! Bolo prvé, čo ju napadlo, ale nato ju naplnilo teplo. Muž mojich snov ma miluje! Čo viac si môžem priať? Hovorila jej zamilovaná stránka. Dostať sa odtiaľto! Mrmlala tá logická.
Vtedy Salvador vtrhol do stanu a za ním telmarčania s rôznymi potravinami. Cez pečivo, ovocie, mäso až po toasty, čaj a kávu. Tomu sa hovorí kráľovské raňajky. Uznala Susan. Nezabúdaj kde si!
Salvador prikázal prvému telmarčanovi, nech rozloží stôl. Druhý doniesol dve stoličky. Ostatný naskladali všetko jedlo a pitie na stôl a odišli.
Salvador pokývol k Susan: "Prosím, moja Kráľovná, jedz."
Susan naozaj poriadne vyhladlo a začala jesť. Nato sa zarazila a položila toast, z ktorého si odhryzla. "A Caspian nedostane?" spýtala sa nevinným tónom.
Salvador si kusol do pery a zavolal znovu telmarčanov. "Doneste Kráľovi trochu chleba."
Otočil sa naspäť na Susan a vravel: "Urobil by som kvôli tvojej krásnej tvári všetko." Sledoval každý jej pohyb, ako jedla, ako sa pozerala. Bol ňou posadnutý.
"Naozaj všetko?" nedôverčivo odfrflala a naliala si čaj.
Zahľadela sa. Ani nevedela kam, ale nehýbala sa. Salvador nevedel, čo s ňou je a tak sa ju vytrhol svojím hlasom z myšlienok: "Moja Kráľovná?" Susan iba zatriasla hlavou a pozrela sa na Salvadora. "Čo sa deje?" spýtal sa jej.
"Viete, mám dieťa." Vysvetlila už ani nevediac, či mu tyká alebo vyká.
"Čože?" divil sa Salvador a vstal zo stoličky oproti Susan, kde pred tým sedel.
"Ročného syna." Pokračovala Susan. "A nechcem aby sa mu niečo stalo. Je na Caspianovom hrade. Strážia ho tam." Salvador sa zamyslel nad tým, o čom tento rozhovor ďalej bude. "Nechcem aby sa mu niečo stalo." Opakovala Susan. "A preto vás chcem požiadať, aby ste nič nerobili a nikoho nezabíjali v hrade pokiaľ si ja nenájdem syna a nezavediem ho do bezpečia."
"Pravdaže." Súhlasil Salvador a Susan sa iba pousmiala. Tá dôvera sa nevyvíja zle.
"Je ešte niečo, čo by si si priala?" spýtal sa Salvador s pohľadom na Kráľovnú.
"Neublížiš Caspianovi." Riekla akoby to bola modlitba.
"No..." Salvador sa začal prechádzať okolo Susan.
"Nemôžeš mu ublížiť." Zopakovala prosbu Susan. "Prvý dostatočný dôvod som ti dala už včera. Narnijčania by ti naozaj jeho trón iba tak nevydali. Ja to viem. Nesmieš mu ublížiť."
"Dobre, dobre." Súhlasil neochotne Salvador.
"Ešte niečo?" spýtal sa po druhý raz.
"Prejdeme sa?" navrhla Susan a dojedla druhý toast s kúskom mäsa. "Už dlho som sa nebola prejsť tu- späť doma."
"Bude mi potešením." Usmial sa Salvador a ponúkol jej svoje rameno. Susan ho prijala s nechuťou, ale výraz na jej tvári bol dostatočne šťastný a tak aj Caspian pochopil, keď vyšli zo stanu, že všetko prebieha podľa plánu.
Salvador prikázal trom mužom, aby išli s nimi. Susan sa naňho otočila so psími očami a prehovorila medovo-sladkým hláskom. "Čo takto trochu súkromia?"
Caspian čakal s napätím, na odpoveď Salvadora, ktorý mohol na jeho Kráľovnej oči nechať.
"Súkromie by nezaškodilo." Prikývol a tých troch mužov nechal strážiť Caspiana.
Nikto si vtedy nevšimol šibalský úsmev na Susaninej tvári. Teda nikto okrem Caspiana.
Áno, všetko ide podľa plánu. Myslela si Susan.
Len aby toto divadlo na niečo bolo. Hovoril si Caspian.

Poznámka: Takže tu je už tá sľubovaná kapitola pre dnešný deň...:) Ja už som v Lodnýne prvý dníček a dúfam inak že tam neprší...:D newadiii...som v mojom obľúbenom meste a najlepšie na tom je, žeaj Ben Barnes miluje LONDON!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cathy----> Tvoje SB ♥ Cathy----> Tvoje SB ♥ | Web | 3. srpna 2008 v 20:01 | Reagovat

Já tu povídku miluju!!!! Je úžasná!!! A ty krásně píšeš!!! Hned, jak to bude dopsaný, pošlem to Andrewovi! Tohle je aspoň scénář, ne tam nějaká pusa na konci filmu!!! :D

2 Marie Marie | Web | 3. srpna 2008 v 23:49 | Reagovat

to je bombastický!! Všechny jsou bombastický!!!!!!!!! Ten Salvador je fakt hroznej hajzl, ale je fakt, že je Susan dost vychytralá, ale lituju Caspiana, když se na to všechno musí dívat či to poslouchat, chudák jeden maličká!!!!

3 misiak414- ZBOŽŇUJEM TVOJU FANFICTION.... !!!  ♥♥♥ misiak414- ZBOŽŇUJEM TVOJU FANFICTION.... !!! ♥♥♥ | Web | 20. září 2008 v 17:45 | Reagovat

jezis! ja ti zavidim..aj ja mam velmi rada Londyn...aj ked som v nom v zivote nebola :D  ale dufam , ze tam pojdem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama