close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

8. kapitola- Nečakaný nepriateľ

31. července 2008 v 18:06 | Vaša Caspinka ala Ninka |  1. poviedka
Do ruín Cair Paravel dorazili až večer, keď už bola úplná tma. Susan ani Caspian nedávali na sebe počas jazdy nič vedieť, aj keď obaja vedeli, že sa ešte niečo stane. Stále sa obzerali okolo seba. No keď sa nič nestalo, kým prišli k cieľu, podozrenie ich prešlo.
Susan zoskočila s Destiera, na ktorom sa jej mimochodom jazdilo veľmi dobre, a poobzerala sa po jej bývalom domove. Cair Paravel ešte stále nebolo prestavané, alebo lepší výraz by bol "postavené", lebo z neho naozaj nič nezostalo. Iba tých pár ruín, podľa ktorých by niektorý ani nespoznali hrad dávnych kráľov a kráľovien.
"Nestihli sme to tu prestavať." Odpovedal Caspian na Susanine myšlienky. "Nebol čas, príliš rýchlo sa tu zhromažďovali tie kmene a ..."
"To je v poriadku. Chápem to." Skočila mu do reči Susan.
Všetci držali svoje kone za oťaže a čakali, čo bude ďalej. Susan podala Caspianovi Destierove oťaže a ten na ňu iba s údivom pozrel.
"Idem si pre veci sama. Viem, ako sa tam dostať. Keď si nás vtedy zavolal, dostali sme sa dole bez ťažkostí. Zvládnem to aj sama." Vysvetlila Susan a už, už sa chcela otočiť, no Caspian ju zadržal svojou rukou.
"A čo ak sa ti niečo stane?" spýtal sa s obavami v očiach, ako hľadel do tvári jeho kráľovnej.
"Čo by sa mi malo stať? Kebyže vás napadnú, tak utečiete a ja budem v bezpečí v podzemí. Môžem sa tam skrývať, nebude to vadiť. A keď budeš potrebovať pomôcť..." povedala a preletela letmým pohľadom na svoj roh, pripnutý ku Caspianovmu opasku.
"Myslím, že ty ho budeš potrebovať viac." Odmietol Caspian a začal si ho odväzovať, ale Susan ho zastavila ľahkým dotykom ruky.
"Nie. Povedala som ti už predsa, že tam sa mi nič nemôže stať. Nikto tam nechodí, takže som v bezpečí. A keď už sa tak veľmi bojíš, mám tvoju dýku, luk a šípy." Hovorila odvážne.
"Ale..." namietal Caspian, ale Susanina ruka mu zakryla ústa.
"Budem v poriadku." Uisťovala ho a ešte mu vlepila na ústa rýchly bozk.
Otočila sa a už jej nebolo. Neutekala, ale zrýchlila krok. Odkedy tu bola naposledy a Peter sa veľmi usiloval vyrobiť si vlastnú fakľu, tak podľa Edmundovho príkladu nosila so sebou všade malú baterku. Žiarila šťastím, že si ju nezabudla.
Zamierila ku dverám, ktorými sa aj minule dostali k ich šperkovniciam. Pomaly ich otvorila a vošla. Po pár metroch si všimla, že na zemi ležala fakľa. Zdvihla ju a zistila, že je ešte celkom teplá. Jej tvár zbledla a zmocnila sa jej panika. Chcela sa vrátiť späť a odísť, ale už bolo neskoro. Posledné čo videla, bol nejaký muž, ktorý jej cez hlavu navliekol niečo tmavé.
"Aaaaaaaa." Zakričala v beznádeji a upadla do bezvedomia.
Caspian sa pri tom zvuku strhol. "Susan!" zakričal. Nemal si ju tam púšťať! Si hlúpy, vieš o tom? Hovoril si sám pre seba a postavil sa zo zeme.
"Rýchlo!" obrátil sa na svojich vojakov. "Kráľovná potrebuje pomoc!" Kričal ako zmyslov zbavený a nasledoval, spolu s piatimi mužmi za ním, cestu, akou išla aj Susan a srdce mu bilo rýchlejšie ako inokedy.
Susan sa prebrala, keď jej niekto vylial vodu na tvár. "Ah!" vyšlo z nej a začala si pomaly uvedomovať, čo sa stalo. Fakľa. Ten muž. Tmavá látka. Ale až potom jej došla tá najdôležitejšia vec. Caspian!
"Dobrý deň, kráľovná moja." Oslovil ju slizký hlas muža, ktorý sa k nej približoval. Vyzeral ako všetci ostatný, ale zdalo sa, že mal väčší rešpekt. Bol oblečený v klasickej zbroji, akú nosili telmarčania. Nebol príliš starý, možno o trochu starší ako Caspian. Na opálenej tvári mu žiaril úsmev a bledohnedé krátke vlasy sa mu točili okolo hlavy, keď chodil. Susan sa naňho pozrela a všimla si ako jeho bledohnedé oči na ňu zízajú.
"Kto ste?" spýtala sa.
"Nikto významný. Určite ma nepoznáte, kráľovná." Odvetil a po odmlke jej odpovedal: "Moje meno je Salvador. Som vodca povstaleckých kmeňov proti Kráľovi Caspianovi." Zasmial sa a dodal: "Teda, ak sa mu ešte dá hovoriť kráľ."
"Neurážajte ho!" Susan zvýšila hlas.
Salvador sa iba pousmial a začal sa prechádzať v klenotnici, kde sa Susan ocitla. Ani si to neuvedomila. Všetko to vyzeralo rovnako. Nič sa nezmenilo. Iba naokolo stálo priveľa telmarčanov, ale prekvapilo ju, že tu nevidela nijakého narnijčana.
"Máte prekrásne šperkovnice." Vravel Salvador a začal postupne otvárať jednu za druhou a skúmal ich obsahy. Začal odľava. Edmundova teda bola prvá.
Vybral z nej nejakú zbroj a zavrel ju. Posunul sa napravo a otvoril truhlu Veľkého Kráľa Petera. Susan si iba vydýchla, že Peterov meč mal Caspian už odo dňa, keď odišli.
Ale jeho oblečenie a štít tam stále ležali a čakali na svojho právoplatného majiteľa, ktorý sa už nikdy nevráti.
Salvador vyberal všetky Peterove veci a Susan sa zdalo, akoby sa jej do tváre prihnal všetok hnev, ktorý sa v nej tak dlho schovával. Nemal právo iba tak ľahkovážne vyberať veci jej brata. Ako sa len opovažoval!
Salvador povyberal všetko, čo sa dalo a prešiel s veľkým úsmevom k truhle Kráľovny Susan. Opatrne ju otvoril a vybral jej luk a šípy.
Kvôli tým dvom veciam ťa teraz možno zabijú! Už si konečne spokojná? Tu ich máš! Hnevala sa na seba Susan.
Vodca povstaleckých kmeňov vytiahol Susanine bielo modré šaty, ktoré mala oblečené posledný deň v Narnii. Ako sa tam tie dostali? Spytovala sa. Kto ich tam preniesol? To bola záhada.
Salvador si tie šaty zdvihol ku tvári a cítil ich príjemnú, vanilkovú vôňu. Otočil sa k Susan a hodil jej ich. "Obleč sa do nich. Budeš vyzerať lepšie, ako v tom čo máš na sebe. Je to mužská košeľa?" divil sa.
"Áno je." Odvetila nahnevaná Susan. "Košeľa Kráľa Caspiana." Dodala hlasne, aby na seba upútala ešte väčšiu pozornosť.
"Oh, Kráľa Caspiana..." opakoval Salvador. "Tvoj milý, predpokladám?"
"Áno." Odpovedala pyšne Susan. "A milujem ho." Podotkla výrazným hlasom, až sa Salvador prekvapene otočil.
Čo si to práve teraz povedala? Čudovala sa nad sebou. Že ho miluješ? Naozaj ho MILUJEŠ? Pýtala sa stále dokola. Áno, milujem. Odpovedala si.
"Takže ty miluješ nášho slabého Kráľa Caspiana?" vytrhol ju z myšlienok Salvador.
"Áno a nie je slabý." Trvala si na svojom Kráľovná.
"Necháme to tak. Už si obleč tie šaty." Prikázal Salvador a kopol do Susan, ležiacej teraz už na zemi.
"Alebo ti ich mám pomôcť obliecť ja?" spýtal sa tým slizkým hlasom.
"Opováž sa jej dotknúť!" ozvalo sa z rohu.
Susan sa prevalila na druhú stranu a uvidela Caspiana držiaceho meč a za ním jeho päť vojakov.
Telmarčania sa tiež hneď chopili zbrane a chceli zaútočiť, ale Salvador zakázal. "Nie. My sa iba pozhovárame a potom uvidím, čo ďalej. Netreba ich zabíjať."
Caspian okamžite pribehol k Susan a pomohol jej vstať. Držala sa ho pevne okolo pásu a nechcela ho pustiť. Zvierala aj tie prekrásne biele šaty, ktoré by teraz najradšej prekliala.
"Tak, o čom si to chcel hovoriť, ty...nech už si kto si." Začal Caspian pritiahnuc si Susan ešte bližšie.
Salvador sa usmial nad touto dvojicou. "Mám menší návrh." Povedal keď sa tak na nich pozeral.
"Nechám tvojich ľudí a tvoje kráľovstvo. Narnijčanov prepustím." Hovoril a Caspian sa zadivil.
"Prepustíš?" spýtal sa, neistý, či dobre počul.
"Áno. Oni proti tebe nechceli bojovať, my sme ich uniesli a prinútili ich. Najprv sme zajali ich rodiny a vyhrážali sme sa im, že im zabijeme najbližších. Potom súhlasili, že urobia čokoľvek." Vysvetľoval usmievajúc sa nad tým, čo úžasné ho napadlo.
"No, ale ďalej. Prepustím ich všetkých a nechám Narniu na pokoji, budem ti slúžiť pod jednou podmienkou." Urobil pauzu aby trochu zdramatizoval, čo malo prísť.
"Vydáš mi svoju Kráľovnú Susan, aby som z nej mohol urobiť SVOJU manželku." Vyslovil to. Caspian a Susan sa na seba pozerali v beznádeji, ale Susan už vedela odpoveď.
"Tak čo, milý Kráľ? Susan, alebo Narnia?" dobiedzal do Caspiana Salvador.
"Budem vašou manželkou." Odvetila potichu Susan.
Caspian na ňu prekvapene pozrel a začal namietať. "Nie nebudeš."
"Nemôžeš kvôli mne nechať zničiť Narniu. Je to moje rozhodnutie." Povedala Susan už plno rozhodnutá.
"Nemôžem ťa nechať urobiť niečo, čo budeš do smrti ľutovať." Caspianov hlas naberal na rýchlosti a strese. Nemohol ju znovu stratiť, nemohol.
"Robím to kvôli tebe a tvojej krajine. Keby som ťa nemala rada, neurobila by som to." Susanin hlas sa nemenil. Urobila krok ku Salvadorovi, ktorému na tvári tancoval víťazný úsmev.
"Susan!" Caspianov výkrik jej v tom okamžiku zlomil srdce na milión kúskov. Ale musela to urobiť. Nechcela, aby videla Narniu na pokraji rozpadu.
Už stála bok po boku so Salvadorom. Ten dal pokyn svojím mužom a tí zajali Caspiana a jeho piatich vojakov.
"Práve som ťa dostal, Kráľ Caspian. Narniu nenechám v tomto hroznom stave. Urobím zo seba kráľa a so Susan moju kráľovnú." Salvador nedodržal svoje slovo.
Caspian vyhľadal Susanin pohľad. Na jej tvári videl smútok, v jej očiach tieň a jej ústa akoby stratili farbu. Ani nevyzerala ako Susan. To tam stál iba jej duch.
Jej oči sa obzreli po tých jeho. Malá, ale aj tak významná slza dopadla z jej oka až na tie prekrásne šaty, ktoré ležali na zemi. Susan ich totižto pustila, keď Salvador povedal tu ohavnú vec. Telmarčanom sa nedá veriť. Iba jednému áno. A ten už asi aj tak nič nezmôže. Ani ona nie. Môže sa iba bezmocne pozerať na svoje šaty, v ktorých prvý krát ucítila Caspianove pery na svojich. Keby sa tak dal vrátiť čas...

Láska je ako slza. Začína v oku a padá k srdcu.
Poznámka: Salvadora som si vymyslela....nečítala som knihy tak ma prosím neskopte za to, že som si vymyslela novú postavu....ja som nevinná...:D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo lepšie znie? (Susan+Caspian)

Suspian
Casue

Komentáře

1 Mimuszka - tvoje SB-ecko ♥♥luubim :) Mimuszka - tvoje SB-ecko ♥♥luubim :) | Web | 31. července 2008 v 19:23 | Reagovat

salvador?? ako si na to prisla?? selinsa?? :D znovu velmi pekna poviedka

2 Cathy----> Tvoje SB ♥ Cathy----> Tvoje SB ♥ | Web | 2. srpna 2008 v 15:17 | Reagovat

Ach bože!!! Ten Salvador je pěkně hnusnej slizoun!!!! Pryč s ním!! :D

3 MArFušA :-) MArFušA :-) | 4. srpna 2008 v 10:37 | Reagovat

teda skvělá kapitola.ten salvador je ale s prominutím pěknej kretén.ale snad to nakonoc dopadne dobře že jo?? ke kapitole,jak to děláš že ty kapitoly jsou tak užasně.???

4 ninka ninka | Web | 8. srpna 2008 v 14:28 | Reagovat

Cathy- :D jj Salvador.,...jak ho tu všetci rozoberáte...:D haluuuz....jj on má byť hnusný...:) ja wim....aj ja som hnusná že robím Susan a Caspianovi zle...:( ale treba....

MArFušA- jj Salvador je kretén....a dopadne to dobre, neboj...:)♥ a tá posledná veta ma dojala.....to vážne sú tie kapitoly také úžasné??? joooj....milujem ťaaaa....:)♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama