close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

5. kapitola- Ponocovanie

17. července 2008 v 22:57 | Vaša Caspinka ala Ninka |  1. poviedka
Tak, pre všetkých fanúšikov mojej Suspian poviedky (teda tých dvoch, čo mi píšu komenty) nech sa páči ďalšia kapitola. Viem, že je moc dlhá, ale keď ja som tam chcela toho toľko dať. No, nebudem ďalej zdržiavať, lebo je to celkom hezka kapitolka, tak pekné čítanie!
V tú noc ani jeden z nich oka nezažmúril. Obaja sa rozprávali do skorého rána a ešte pár hodín potom. Najprv rozoberali život v Narnii. Susan sa podozvedala, čo sa tu za tú dobu stalo, keď nebola prítomná.

"Najväčším problémom pre mňa (samozrejme okrem toho, že si odišla) sa stali tie kmene narnijčanov a telmarčanov, ktorí ma nechceli za kráľa kvôli tomu, že som bol stále zamyslený a pochmúrny a to všetko vďaka tebe." Povedal Caspian a potichu sa zasmial, aby nezobudil Juliana, ktorý spal medzi ním a Susan.

Susan sa nňho otočila s úškľabom na tvári. "Takže mi chceš naznačiť, že ja môžem za to, že ťa tvoji ľudia nemajú radi?"

"To som nikdy nepovedal." Odvetil vysmiaty Caspian.

"Jasné...a ja som anglická kráľovna." Zasmiala sa tentoraz aj Susan.

"Neviem síce, či si anglická, ale moja rozhodne." Povedal Caspian a trochu zvážnel.

"Ohľadne tých kmeňov," nachvíľu sa odmlčal a pozeral sa na Susan, kým sa aj ona prestala smiať a odrazu mu napadlo, že by jej to ani nemal hovoriť. Načo ju zaťažovať, keď aj tak možno za chvíľu odíde. To on nevedel. Aslan mu sľúbil, že tu pobudne dlhšie, len Caspian nevedel ako dlho Aslan myslel. Kebyže je tu iba pár dní, nemal by jej to vravieť. Iba by sa vo svojom svete viac natrápila a bála by sa o ňho. Ale ak tu zostane dlhšie, tak by jej to rozhodne povedať mal, lebo ak by zaútočili a on by ju na nich neupozornil, riskoval by jej aj Julianov život.

"Caspian?" Susanin tichý hlas mu nabúral do mysli, akoby ho niekto buchol do hlavy. Ale to by bola príjemná rana.

"Prepáč, zamyslel som sa." Vravel Caspian ospravedlňujúcim tónom.

"Nevadí, pokračuj. Čo ohľadne tých kmeňov?" dobiedzala Susan.

Caspian jej hľadel rovno do jej azúrovo modrých očí, potom sa pozrel na ich spiaceho synčeka a rozhodol sa, čo povie.

"Tie kmene ešte nie sú úplne porazené." Vyšlo z neho rýchlo.

"Ako to myslíš, úplne?" nechápala Susan.

"Pár z nich sme porazili, ale niektorých sa nedalo. Buď boli moc silný, alebo to boli naši priatelia. Nemám im to však za zlé, bohvieaký kráľ som v poslednej dobe nebol. Najmenej útočili v dobe, keď si po druhý raz odišla. Vtedy som sa venoval kraľovaniu ako nikdy predtým." Vysvetlil Caspian a vtom ho niečo napadlo. Zdalo sa, že Susan napadlo to isté, lebo sa obaja na seba v tú istú chvíľu otočili. "Myslíš na to isté, na čo ja?" spýtala sa Susan prvá.

"Aslan ťa sem preniesol iba preto, aby si mi pomohla sústrediť sa na kraľovanie?" vyhŕkol Caspian na jeden dych.

Susan pomaly prikývla, no nechcela tomu veriť. Aslan ju mal rád a mal veľké srdce. Naozaj ju sem priviedol iba preto, aby sa najnijčania a telmarčania spamätali?

"Nechcem tomu veriť." Povedala šepotom, postavila sa z postele a prešla sa k oknu.

Caspian sa tiež zdvihol z ľahu, v ktorom sa celú noc rozprávali a oči mal zafixované na Susan, ktorá hľadela z okna.

"Možno to nie je pravda, to som iba tak povedal." Zahováral Caspian.

"A napadlo nás to oboch rovnako." Hovorila si potichu Susan ako keby sa rozprávala sama so sebou.

"Nie, nesmieš si to myslieť." Zahriakol ju Caspian jemne a postavil sa.

"Potrebujem svoj luk a šípy." Odvetila odrazu Susan a otočila sa na Caspiana, ktorý stál asi iba meter od nej.

"Dobre, hneď na úsvite pôjdeme do Cair Paravel. Zoberieš si všetko, čo potrebuješ." Súhlasil Caspian, ale potom sa zamyslel. "Nemôžeš bojovať, Susan."

"Musím. Veď kto iný by ti pomohol?" namietala Susan.

"Mám celkom početnú armádu."

"Ale ja chcem pomôcť. Veď, keď už sme pritom, kvôli tomu som tu, nie?" jej hlas už nebol slabý, ale chladný, akoby obviňovala aj Caspiana, že ju využil.

"To nie je pravda. Nikdy som nechcel, aby si bojovala. Ani keď si tu bola prvý raz. A teraz máme ešte k tomu aj syna. Kto by sa o ňho postaral?" Caspian sa posunul bližšie a tak boli od seba vzdialený iba pár centimetrov, no ešte stále sa nedotýkali.

"Máte na hrade určite aj nejaké služobné, ktoré by sa vedeli postarať o dieťa. Ale ja musím byť pripravená." Hovorila stále chladne.

"Susan, čo je to s tebou? Aký chlad máš v hlase. Ja za nič nemôžem. Chcel som ťa tu mať iba preto, aby som zistil, čo zapríčinilo svoj strach a slabotu. A chcel som ti to pomôcť prekonať. To je všetko, čím sa môžem obhájiť." Povedal Caspian s pokorou v jeho slovách.

"To je síce pekné, ale mne to nijak nepomôže. Teraz sa cítim hrozne. Ešte horšie, ako predtým keď som bola v Anglicku. Ako to len mohol Aslan urobiť? Stále tomu neverím." Ako Susan hovorila, Caspianovi sa zdalo, že v jej hlase sa niečo roztápa. To sa topil ľad v jej vetách.

"Vôbec to nemusí byť pravda. A ani nie je." Potichu rozprával Caspian, keď sa naňho Susan začala pozerať. Videl jej znovu tú slabotu a beznádej v očiach. Veľkú bolesť, ktorú spolu prežili, ale aj malú nádej a radosť, ktorú prežívala iba príležitostne.

Caspian ju objal a pobozkal na čelo. Susan nechala svoje ruky na jeho chrbte a ponorila si hlavu do jeho hrude.

"Urobil by som všetko preto, aby si bola spokojná a šťastná." Šepkal jej sladko Caspian.

Susan zdvihla hlavu upravila si vlasy a znovu sa naňho pozrela. Aký bol len mladý. Mladý v skúsenostiach s láskou, so životom. Niekedy sa jej zdal aj (a teraz to možno vyznie divne) naivný. Urobil by pre ňu prvé, posledné a ona bola šťastná. Naozaj bola.

"To už si urobil dávno. Ja som šťastná." Odvetila po pár minutách a zase sa schúlila do jeho pevného, ale stále mäkkého náručia.

"Teraz iba musíš zaistiť, aby sme hneď ráno išli do Cair Paravel. Potrebujem ten luk so šípami, lebo ti chcem pomôcť. Chcem aby sa o tebe rozprávalo ako o tom najlepšom kráľovi, akého Narnia kedy mala. Lepšieho ako všetci pred tebou a všetci, čo ešte budú po tebe. Aby sa o tebe rozprávalo ako o kráľovi, ktorý oddal svoje srdce niekomu, o kom vedel, že už sa nevráti, ale on to zvládol, postavil sa opäť na nohy a začal kraľovať ako sa na skutočného kráľa patrí. Tak si predstavujem tvoju budúcnosť a tiež poviedky a rozprávky, ktoré sa o tebe budú šíriť. Neboj, všetko bude vporiadku." Susan hovorila s toľkým presvedčením a nadšením, že jej Caspian musel uveriť. Aj vy by ste uverili. A teraz, kto mal koho utešovať?
♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Takto zostali pár minút v tesnom objatí, iba sa cítili navzájom a potichu premietali celý rozhovor, ktorý medzi nimi pred chvíľou prebehol. A potom prišla tá otázka.

"Prečo si sa vôbec nepokúsil oženiť?" spýtala sa odrazu Susan s hlavou zarytou v jeho hrudi.

Caspiana najprv myklo, no potom odpovedal stále s hlavou opretou o Susanine rameno.

"Nemohol som. Aj sa ma snažili oženiť, ale ja som nemohol. Bola by to voči tebe zrada. Vieš, prisahal som si niečo." Hovoril a rumenec sa mu postupne dostával od noh až na tvár.

"A čo si si prisahal?" spýtala sa Susan, stále s hlavou v jeho hrudi, nevšímajúc si červený odtieň Caspianovej tváre.

"Že po bozku s tebou, už v živote nebudem milovať inú ženu ako si ty, že už sa na žiadnu so záujmom ani nepozriem, ani žiadnej nebudem lichotiť, žiadnu nepobozkám a samozrejme sa ani so žiadnou neožením." Povedal zahanbene.

Vtedy Susan zdvihla hlavu a pozrela mu priamo do tej červenej tváre, ktorej farbu uhádla, aj keď žiarila čierna tma.

"Sľúbila som si to isté." Povedala tiež s menším zahanbením, ale potom sa jej to zdalo nevhodné. Obaja sa predsa mali radi, tak nebol dôvod to skrývať.

Caspian sa usmial a uľavilo sa mu. Očami jej naznačil, či môže urobiť to, načo sa chystá už odkedy sem prišla a Susan mu povolila.

Ich pery sa stretli a bol to ako výbuch dvoch látok ktoré spolu zreagujú behom pár sekúnd. Susaniné pery boli horké aj sladké navzájom, alebo to Caspian cítil už aj tie svoje sladké pery na jej. To nevedel, a bolo mu to úprimne jedno. Podstatné bolo, že tu bol teraz s ňou a boli k sebe tak blízko, že by im mohol hocikto závidieť. Nikto im to nemohol prekaziť, samozrejme až na jednu osôbku, na ktorú takmer zabudli.

Julian zaplakal.

Susan sa odtrhla prvá a Caspianove pery zostali v úsmešku. "Tak, kto je na rade?" spýtal sa so smiechom a Susan skrivila ústa a otočila sa k plačúcemu synčekovi. "Julian, ocko ťa prebalí a uloží naspäť do postieľky, tak buď dobrý chlapec." Šepla mu do uška a otočila sa na Caspiana.

"To ti nezabudnem!" zasmial sa a ponáhľal sa k Juliankovi.

"Budeš mať ešte veľa šancí, vrátiť mi to." odvetila Susan a dodala si potichu "Teda dúfam..."

Ani komentík by nezaškodil...:)♥ Dúfam, že sa vám páči....:)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Vaša obľúbená postava z Narnie

Peter 19.9% (144)
Edmund 19.6% (142)
Susan 16.7% (121)
Lucy 17.3% (125)
Kaspian 26.4% (191)

Komentáře

1 lilly lilly | 18. července 2008 v 16:19 | Reagovat

jemine to je totalne  uplne super..strasne s ami to paci...napis pls aj pokracovanie

2 ninka ninka | Web | 18. července 2008 v 20:01 | Reagovat

dakujeem....posnažím sa o pokračovanie, ale neboj teraz ma to písanie akosi berie, takže určite budem pokračovať...:)♥

3 MArFušA :-) MArFušA :-) | 20. července 2008 v 19:10 | Reagovat

skvělá kapitola,stále se lepšíš.byla by hrozná škoda kdyby jsi nepokračovala.jinak doufám že tu další kapitola bude co nejdřiv protože už ted se jí nemůžu dočkat...

4 ninka ninka | Web | 20. července 2008 v 20:07 | Reagovat

jejej! dakujeeem....nwm ale možno ešte dneska dačo skúsim napísať, lenže tu mám dosť fofr, bo zajtra odchádzame do prahy a deň nato ako sa z nej vrátime ideme do Londýna, takže sa musím baliť na obe dovolenky....takže fasa...:)

ale neboj, v prahe niečo napíšem a potom to sem hodím...:) som veľmi rada, že sa ti páči, čo píšem...:)♥

ozaj, ty nemáš blog?

5 MArFušA :-) MArFušA :-) | 20. července 2008 v 20:20 | Reagovat

no to se ti nedivím myslím ten fofr.zkusit to můžeš budeme rádi ale jinak se svět nehroutí:-)no měla jsem ale jaksi už mě to nebavilo.měla jsem ho skoro 2 roky,návštěvnost celkem slušnou ale přestalo mě to bavit  a neměla jsem už co přidávat.potom jsem si ještě založila jeden ale už to nebylo ono.tvůj blog je ale vážně moc dobrý,a pořád se lepšíš:D

6 ninka ninka | Web | 21. července 2008 v 10:07 | Reagovat

dakujeeem...dúfam, že mňa môj blog neozmrzí...ale prepáč, včera som vážne nestihla nič napísať...ale v prahe si kvôli tebe vážne sadnem pred notebook a niečo napíšem...sa mi dokonca snívalo, čo bude v 6. kapitole! :D

7 Marie Marie | Web | 22. července 2008 v 14:17 | Reagovat

to je skvělí!! Jsi fakt dobrá!!! Jen mě mrzí, že se to nestane :-((((((

8 MArFušA :-) MArFušA :-) | 22. července 2008 v 21:13 | Reagovat

to kvůli mě nemusíš to já počkám.jen si to tam v kludu užij ,Praha je nádherná.no já si myslím ež mě tvůj blog neomrzí.vlastně sem chodím pořád.XD

9 ninka ninka | Web | 31. července 2008 v 17:03 | Reagovat

jejooo...:) to fakt???? tak to si ma veeeeeeeelmi potešila...:)

10 Cathy----> Tvoje SB ♥ Cathy----> Tvoje SB ♥ | Web | 2. srpna 2008 v 15:04 | Reagovat

Je to fakt nádhernýýý!!!! :D

11 ninka ninka | Web | 8. srpna 2008 v 14:38 | Reagovat

Cathy- ďakujeeem...:)♥ aj mňa potešul tvoj koment...♥

12 misiak414- ZBOŽŇUJEM TVOJU FANFICTION.... !!!  ♥♥♥ misiak414- ZBOŽŇUJEM TVOJU FANFICTION.... !!! ♥♥♥ | Web | 20. září 2008 v 17:10 | Reagovat

idem dalej citat...vsetko je dokonale...az jedna vec mi tam nesedi.-...ze bolo by krajsie , keb ysi miesto slova "moc" pouzivala velmi...alebo strasne...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama