Tak, tu máte 3. kapitolu. To som iba tak na rýchlo a zase tam nie je nič moc akcia, ale sľubujem, že sa posnažím. I´m so sorry za ten koniec, ale treba dať manší Cliffhanger...:D Proste napätie musí byť. A inák, dúfam, že vám nevadí, že píšem hlavne o myšlienkach Susan a Caspiana, lebo mne sa to mrte ľubi take písať...:) A ete tretie sry za to že píšem "Caspian" a nie "Kaspian" lebo s "C" je to podľa mňa krajšie...veď tak je to aj v oroiginále...
A ozaj štvrté sorry za to, že som to iba tak rýchlo naťukala, takže som ete neopravovala preklepy ani gramatické chyby, ale s tým sa predsa len dá žiť...SRY...:) Takže pekné čítanie...a Komentíky by ma veeeeeeeeeľmi potešili....Danke...
A ozaj štvrté sorry za to, že som to iba tak rýchlo naťukala, takže som ete neopravovala preklepy ani gramatické chyby, ale s tým sa predsa len dá žiť...SRY...:) Takže pekné čítanie...a Komentíky by ma veeeeeeeeeľmi potešili....Danke...
Caspian vedel, že sa niečo deje. Vedel, že sa niečo deje so Susan. Možno sa to zdá byť hlúpe, ale občas ju dokonca aj cítil. Niekedy cítil jej pocity. Keď sa hnevala, keď bola šťastná, no najviac (a to Caspianovi trhalo srdce) keď bola smutná. No v poslednom čase cítil iba veľkú tiahu a únavu. Z čoho mohla byť Susan unavená? Z toho večného smútku? On nechcel aby sa trápila. Nevadilo by mu, keby si našla niekoho a vydala by sa zaňho. Veď už sa nikdy nevráti a on chcel len jej dobro. Bolo mu jedno, aj keby jej bolo dobre bez neho. Chcel aby bola spokojná, aby zomrela obklopená svojími dcérami a synmi a ich deťmi. Nechcel aby z nej bola stará panna, ktorá okrem Caspiana nemala poriadny vzťah.
Caspianovi vždy išlo iba o ňu. Iba o to aby sa cítila dobre. Aby cítila bezpečie všade kam sa pohne. Najprv Caspian cítil, že bezpečie jej nechýba, lebo (ako si domyslel) bol vždy na blízku Peter, no v poslednom čase cítil, že Susan sa bojí. Len nevedel čoho. Žeby sa jej súrodencom niečo stalo? Alebo na ňu nemajú čas? To nie je možné. Zahriakol sa ihneď Caspian.
Musel zistiť, čo sa s ňou deje. Nemohol to nechať len tak. Len ako to zaistiť. Potreboval nejaké kúzlo, alebo niečo.
Aslan.
Napadlo mu v okamihu. Lenže ten im už druhú šancu dal a preto Caspian nevedel, ako by sa Aslan vysporiadal s tým, že Caspian musí naplniť svoje potreby a postarať sa o Susan a zistiť, či sa jej niečo nestalo. Veď to robil kvôli Susan. Nebol to osobný prospech. To by mu predsa Aslan nezakázal. Teraz by stačilo, ho iba nájsť.
Susan sa cítila mizerne. Ako za posledné týždne veľmi často. Vedela, že jej súrodenci na ňu nemajú čas, ale aj tak sa jej to zdalo nevhodné. Veď pár hodín na svoju sestru a neter by si mali nájsť. Rada by sa s nimi porozprávala o tom, ako sa im darí a tiež sa vyspovedala o tom, ako sa teraz žije jej.
Súrodenci ešte stále síce bývali v jednom dome, ale Susan sa zdalo, akoby tam bola sama. Všetci chodili neskôr domov, alebo prespávali niekde. Peter si potreboval zarábať, takže väčšinu času strávil v práci. Lucy a Edmund sa zase príliš veľa učili a tiež po škole chodievali na brigádu. Všetci boli niekde rozlietaní, iba Susan zostávala doma so svojím Juliankom.
On bol jej jediná podpora a tiež navzájom aj problém. Rada by si už aj odpočinula, pretože Julian stále niečo robil a ona naňho musela dávať stále pozor, aby sa mu niečo nestalo. Nie, žeby mu to dávala za vinu, veď on bol jediná vec čo ju v posledných časoch držala pri živote, ale potrebovala by si od tohto neustáleho dávania pozor odpočinnúť. Ale ako?
Nedalo sa to a to ona vedela. Keď už bola naozaj zúfalá, napadla ju jedna vec, korá bola samozrejme najnezmyselnejšia na celom svete.
Caspian.
Áno. Susan vedela, že je to hlúposť. Ale veď on ani nevie, že má syna! Určite už má aj v Narnii synov, dcéri a manželku. Tým si bola stopercentne istá. Pravdaže jej bolo smutno. Caspian je...Caspian je proste Caspian. Vždy ako sa pritúlila k Julianovi cítila Caspianovu vôňu, cítila jeho dotyk, jeho jemnú pleť.
A tiež už z toho bola pekne zblbnutá. Začala nad ním rozmýšľať, aj keď si povedala, že ho nechá tak, že si najde niekoho iného. Len...len to nešlo. Nemohla si násjť nikoho.
A potom ju napadla ďalšia bláznivá vec, ktorú chcela tiež už párkrát vyskúšať, ale ešte nikdy nenabrala odvahu. Možno teraz je ten správny čas. Možno teraz je tá správna chvíľa.
Nie...musí počkať. Ona počká.
No dlho nečakala, lebo v tú noc už nemohla dýchať, nemohla nič robiť. Iba potichu sedela na posteli a plakala s Julianom v náručí.
Teraz je tá správna chvíľa. Povedala si.
"CASPIAN! Ja už to nezvládam, ako si ma tu mohol nechať takto samú? Vieš vôbec, že máme syna? Áno, Caspian SYNA! Počuješ? CASPIAN!!!!" zakričala z plných pľúc najviac, ako jej to išlo. Bola to beznádej, najväčšia akú kedy kto videl. A pomohla.
Susan videla pred sebou biele svetlo, zavrela oči, pritisla si Juliana k sebe a čakala, čo sa bude diať.
Caspianovi vždy išlo iba o ňu. Iba o to aby sa cítila dobre. Aby cítila bezpečie všade kam sa pohne. Najprv Caspian cítil, že bezpečie jej nechýba, lebo (ako si domyslel) bol vždy na blízku Peter, no v poslednom čase cítil, že Susan sa bojí. Len nevedel čoho. Žeby sa jej súrodencom niečo stalo? Alebo na ňu nemajú čas? To nie je možné. Zahriakol sa ihneď Caspian.
Musel zistiť, čo sa s ňou deje. Nemohol to nechať len tak. Len ako to zaistiť. Potreboval nejaké kúzlo, alebo niečo.
Aslan.
Napadlo mu v okamihu. Lenže ten im už druhú šancu dal a preto Caspian nevedel, ako by sa Aslan vysporiadal s tým, že Caspian musí naplniť svoje potreby a postarať sa o Susan a zistiť, či sa jej niečo nestalo. Veď to robil kvôli Susan. Nebol to osobný prospech. To by mu predsa Aslan nezakázal. Teraz by stačilo, ho iba nájsť.
Susan sa cítila mizerne. Ako za posledné týždne veľmi často. Vedela, že jej súrodenci na ňu nemajú čas, ale aj tak sa jej to zdalo nevhodné. Veď pár hodín na svoju sestru a neter by si mali nájsť. Rada by sa s nimi porozprávala o tom, ako sa im darí a tiež sa vyspovedala o tom, ako sa teraz žije jej.
Súrodenci ešte stále síce bývali v jednom dome, ale Susan sa zdalo, akoby tam bola sama. Všetci chodili neskôr domov, alebo prespávali niekde. Peter si potreboval zarábať, takže väčšinu času strávil v práci. Lucy a Edmund sa zase príliš veľa učili a tiež po škole chodievali na brigádu. Všetci boli niekde rozlietaní, iba Susan zostávala doma so svojím Juliankom.
On bol jej jediná podpora a tiež navzájom aj problém. Rada by si už aj odpočinula, pretože Julian stále niečo robil a ona naňho musela dávať stále pozor, aby sa mu niečo nestalo. Nie, žeby mu to dávala za vinu, veď on bol jediná vec čo ju v posledných časoch držala pri živote, ale potrebovala by si od tohto neustáleho dávania pozor odpočinnúť. Ale ako?
Nedalo sa to a to ona vedela. Keď už bola naozaj zúfalá, napadla ju jedna vec, korá bola samozrejme najnezmyselnejšia na celom svete.
Caspian.
Áno. Susan vedela, že je to hlúposť. Ale veď on ani nevie, že má syna! Určite už má aj v Narnii synov, dcéri a manželku. Tým si bola stopercentne istá. Pravdaže jej bolo smutno. Caspian je...Caspian je proste Caspian. Vždy ako sa pritúlila k Julianovi cítila Caspianovu vôňu, cítila jeho dotyk, jeho jemnú pleť.
A tiež už z toho bola pekne zblbnutá. Začala nad ním rozmýšľať, aj keď si povedala, že ho nechá tak, že si najde niekoho iného. Len...len to nešlo. Nemohla si násjť nikoho.
A potom ju napadla ďalšia bláznivá vec, ktorú chcela tiež už párkrát vyskúšať, ale ešte nikdy nenabrala odvahu. Možno teraz je ten správny čas. Možno teraz je tá správna chvíľa.
Nie...musí počkať. Ona počká.
No dlho nečakala, lebo v tú noc už nemohla dýchať, nemohla nič robiť. Iba potichu sedela na posteli a plakala s Julianom v náručí.
Teraz je tá správna chvíľa. Povedala si.
"CASPIAN! Ja už to nezvládam, ako si ma tu mohol nechať takto samú? Vieš vôbec, že máme syna? Áno, Caspian SYNA! Počuješ? CASPIAN!!!!" zakričala z plných pľúc najviac, ako jej to išlo. Bola to beznádej, najväčšia akú kedy kto videl. A pomohla.
Susan videla pred sebou biele svetlo, zavrela oči, pritisla si Juliana k sebe a čakala, čo sa bude diať.
okis...mne mozes dat Jamesa....