Pýtaš sa ma stále viac,
Ale pritom zabúdaš,
Že ja ťa nechápem,
V tvojich slovách iba tápem.
Stále to nechápem,
No ty sa nestaráš,
Stále samé nezmysly,
Takto svoj čas míňaš
A na mňa nemyslíš.
Pýtaš sa ma otázky,
Odpoveď áno, nie,
To všetko bez lásky.
Možno je to blúznenie,
No my sa nechápeme
Stále cestu k sebe nájsť nevieme.
Skús ma aspoň počúvať
A prestaň sa už pýtať
Mňa už to nebaví.
Tak prosím, nech ťa niekto zastaví.
Príliš veľa rozmýšľaš,
Stále sa vyzvedáš,
Neviem si s tebou rady,
Stále samé nápady,
To všetko iba tak z hlavy.
Natĺcť sa mi snažíš,
No pochop ja niesom ty,
Mňa len tak neoblomíš.
Ja mám aj pocity,
Narozdiel od teba viem cítiť čo iný nevedia.
Tak prestaň robiť hlúposti,
Pozvi sem aj hostí,
Nech vedia čo si zač.
Ty nie si normálny,
Musíš byť hádam vymenený.
Hádam si pamätám, toho čo ma očaril,
Stále sa vyzvedám,
Si to ty, ten čo ma zbalil?
Nie si to a vieš to aj,
Prosím to si zapamätaj,
Že ja ťa chcem späť!
Otázky už nepočúvam,
Ignoráciu používam,
Do očí sa ti nepozerám.
Si už spokojný?
Tak si to už rozmysli
Ja a či tie nezmysly?
Odpovedz rýchlo, úprimne a bezvinne.
Záleží na tom dosť,
Hlavne my a náš prvý bozk.
Tak prosím rozhodni sa,
Rýchlo, ja prosím.
Objal ma! To snáď nie!
Už žiadne blúznenie
Už spolu budeme.
Bozk ako tá odpoveď
Konečne tá spoveď
To o osude rozhodlo.
Otázky sa nekonajú,
Dvaja to prekonajú-
Len treba chcieť
Nič viac netreba vedieť.