close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. kapitola- Tri strany trojuholníka

1. února 2008 v 23:24 | Ninka |  Poviedka HP
Druhý deň sa začal celkom zvyčajne. Scorpius vstal zo svojej veľkej a luxusnej postele s obrovskými zelenými prikrývkami, ktoré nemal rád, aj keď boli podľa "rodinnej tradície". Scorpius celkovo nemal rád túto "tradíciu". Za posledných pár rokov sa stal akoby vývrheľ, pretože mával iné názory, nevadil mu muklovský pôvod a bol úplne normálny 14 ročný chalan. Sám sa nepovažoval za pekného ani pohľadného, no reakcie dievčat na škole svedčili o opaku. Akonáhle prešiel cez nejakú chodbu dievčatá zo všetkých fakúlt strácali dych, šepkali si, smiali sa medzi sebou a rozprávali sa. Scorpius neraz počul také výroky ako: "Uau, to je ale fešák!" alebo "S ním chodiť, asi by som zomrela!" ale najviac ho hnevalo ako si ho doberali niektorý žiaci zo Slizolinu. Vraj: "Preboha Scorpius, čo už nevynadáš tím babám z Chrabromilu? Veď sú to ešte len druháčky!" A čo by len druháčky. Nielenže sa doňho zamilovávali mladšie dievčatá ako on, ale aj staršie. Nikdy si na to nezvykol, no ani mu to nevadilo a nikdy tým dievčatám nevynadal. Veď sú ešte v puberte. Vravieval si. Už sa snažil aj nájsť si nejakú peknú a sympatickú pomedzi nich, lenže ak ju náhodou pozval na rande, iba sa naňho pozerala a potom na ďalší deň sa tá pozvaná správala akoby spolu už chodia, hoci sa ani nepobozkali a pýšila sa s ním po celej škole. Scorpiusovi strašne chýbala pravá láska. Ešte nepsoznal dievča, pri ktorom by sa cítil uvoľnene, ktoré by pre ňho nespravilo každú hlúposť. Scorpius rád dobýval nedobytné mestá a pevnosti- teda dievčatá, ale nablízku žiadna taká nebola. Možno sa raz nájde tá pravá.
Pravdaže Scorpius nerozmýšľal v poslednom čase iba o návrate do školy po letných prázdninách, ale aj o tajomstve a sľube jeho rodičov. Vedel, že sa medzi nimi niečo deje, to už dávno, no čo sa stalo? Čo tie ich oči? Musí nájsť lásku u nepriateľa, u niekoho s kým by nemal byť. No, kedže situácia na škole je taká aká je, musí sa spoliehať na svoj prirodzený Malfoyovský šarm. Vždy sa o ňom rozprávalo, no Scorpius nikdy nepochopil jeho pointu. Vraj všetci Malfoyovci majú ten svoj šarm, ale nemyslel si, že by ho mohol mať aj on. Šarm? To slovo bolo pre ňho neznáme. Musí nájsť lásku...Už len to je ťažké, nieto ešte láska u nepriateľa. Scorpius vždy veril, že všetko je dané osudom, ale tu by sa mohla stať aj náhoda, hoci svoj osud nepoznal. Alebo by aj mohol...
Pomocou mágie sa predsa musí nejako predpovedať budúcnosť nie? Čo takto sa spýtať profesorky veštenia? Aj keď je pomiatnutá, ale môže dať otázku čarovnej guli. Ak mu nepomôže ona, tak už nikto.
Sharlotte a Draco. Scorpius sa zamyslel, prešiel k strešnému oknu, porozhliadol sa po svojom obľúbenom vŕšku, za ktorým ešte ani slno nevišlo a oblohu pokrývala bledá tma. Jeho rodičia boli a stále sú zvláštnym artefaktom. Badať medzi nimi mladú lásku, majú sa veľmi radi, ale aký sľub si dali? Čo bola Sharlotte pre Draca nepriateľ v ich dobách? Alebo Draco pre Sharlotte? Z toho, čo má urobiť on, je to jasné, no nie je jasné to, či tomu bude aj Scorpius veriť. Nikdy sa svojich rodičov nepýtal na minulosť, veď načo, myslel si, že sú ako anjeli. Nevinný a úplne obyčajný rodičia, no ako sa ukázalo, oni nimi ani náhodou nie su. 14 rokov si myslel, že žije v pokojnej rodine bez tajomstiev, že môže dôverovať otcovi a mame a teraz zistí, že to všetko bol iba klam z detstva. Rozplynutie životného sna. Úplný koniec. Hrozné, že sa to dozvedel až po rokoch, po tých dlhých rokoch jeho nedotknutého života.
Scorpius odvrátil pohľad od okna, postavil sa do stredu svojej izby. Začul otváranie dverí. Jeho dverí. Z tmavej chodby vyšla jeho mama- Sharlotte, v červenej nočnej košeli so svietnikom v ruke. Sviečka dostatočne osvietila aj Scorpiusa vo svojom pyžame- bielo-čierné nohavice a rovnako sfarbené tričko. Prekvapene sa otočil na mamu a povedal: "Mami, nabudúce radšej zaklop."
"Prepáč." Ozvala sa Sharlotte a vstúpila do izby. "Nemôžem spať a tak som sa na teba prišla pozrieť."
"V poriadku." Odvetil Scorpius a potom si hlboko vzdychol. "Musím niečo vedieť." Začal.
"To, čo predomnou s otcom tajíte, je to zlé?" spýtal sa.
V Sharlottiných očiach sa objavil už dobre známy črevený záblesk a tiež strach.
"Je to to najhoršie zlo, aké si vieš predstaviť." Zašepkala potichu.
"Ale..." Scorpius chcel vedieť viac.
"Nie, najprv musíš nájsť lásku u nepriateľa, alebo vyššie postaveného dievčaťa, ktorú musíš naozaj milovať. Inak by si nás s otcom nepochopil."
"Mami, ale ja to chcem vedieť. Môže trvať roky, kým sa do niekoho takého zaľúbim!" namietal Scorpius.
"Scorpius, dieťa moje. Ja viem, ale prepáč, musíš byť na to pripravený." Povedala neodbytná Sharlotte a dodala: "Ja už idem. Pokúsim sa znovu zaspať." A s týmito slovami polamy odkráčala z izby, ako aj zmizlo svetlo z jej sviečky, ktoré osvetľovalo Scorpiusovu tvár.
Chlapec mal vo svojej izbe kopu sviečok, no po tme sa predsa len rozmýšľalo lepšie.
Sharlotte prišla k dverám jej spoločnej izby s manželom. Potichu otvorila dvere, vošla do pomerne veľkej izby a stojan so sviečkou postavila na svoj nočný stolík.
V posteli ležal jej spiaci manžel. Počula jeho dych, cítila ho. Sadla si k nemu na posteľ a pozrela sa naňho. Keď spal, vyzeral až priveľmi nevinne, čo v skutočnosti nebola pravda. Čo všetko len dokázal. Čo všetko len urobil. A to VŠETKO len pre ňu. Niekedy tomu naozaj len veľmi ťažko verila. Počula o ňom. Na Rokforte bol vraj pekný zbabelec. Bol to iba malý, panovačný blonďatý chlapec, ktorý sa vždy snažil poraziť legendárneho Harryho Pottera. Musela uznať- s Voldemortom mal aspoň niečo spoločné- túžba zničiť Pottera. Sharlotte ale bolo jedno, či Potter bol silný alebo nie. Či bol silnejší ako Draco, alebo nie. Jednoducho a jasne- porazil Voldemorta a to sa v tých dobách rátalo. Potter sa stal hrdinom veľkých rozmerov. Všetci ho oslavovali, ale Draco bol vždy v tieni. To ho najviac hnevalo. Ale to Sharlotte naozaj nezaujímalo. Videla v Dracovi odvahu, keď sa postavil kaziteľom ich lásky, keď vydržal všetky muky, to bol jej Draco, ktorého mala ona rada. Nezaujímalo ju ani to, že si z neho uťahovali jeho spolužiaci , že bol "Nikdy nekorunovaný Slizolinský kráľ". Poznala Draca po svojom a to jej nikdo nemohol zobrať. Bol to jednoducho JEJ Draco, ktorý ju vyslobodil zo spárov smrti. Milovala ho ako nič iné na svete.
Pozrela sa na jeho krásnu, beldú tvár a blonďavé vlasy. Pobozkala ho na čelo a ucítila jeho hebkú pokožku. Draco sa mierne zavrtel a otočil sa na druhý bok.
Oh, samozrejme, pán Malfoy potrebuje dostatok odpočinku. Povedala si s úškľabkom Sharlotte a lahľa si do postele vedla neho.
Na druhej strane tejto postele sa práve zobúdzal jej manžel. Pomaly otvoril svoje tmavé oči a jemne sa ponaťahoval. Opatrne vstal z postele, aby nezobudil manželku, ktorá aj tak nespala a prešiel sa ku kúpeľni na chodbe. Vaňa, sprcha, umývadlo a Wc. Všetko čo potrebovali. Draco si umyl tvár v umývadle studenou vodou a pozrel sa na svoju tvár do zrkadla. Ostrá brada, bledá pleť, blonďaté vlasy. Presne všetko ako aj keď prvý krát vstúpil do Rokfortu, ale niečo sa tu zmenilo. Áno, jeho oči. Boli úplne iné. Postihol ich vek, únava a celková jednotvárnosť jeho života. Celý jeho život prebiehal až príliš pomaly a obyčajne. Možno niekedy od svojho života očakával viac...Viac dobrozdružstva. Predsa len, keď tu bol Voldemort, aspoň sa tu odohrávalo toľko prekvapení a náhodných vecí, že sa to už ani spočítať nedá. Ale, čo to vravel. Veď to boli zlé časy. Nemal sa kedy zapodievať jednotvárnosťou a nudou života, lebo sa stále bál, že ho zabijú. Musel bojovať takmer až do poslednej kvapky svojej krvi, aby zachránil seba a Sharlotte.
Ach, Sharlotte. Z kúpeľne sa pomaly tackal späť do izby za svojou milovanou ženou. Myslel si, že spí. Jej čierne vlasy zvýrazňovali a zároveň podčiarkovali jej prekrásnu bledú tvár. Vždy červené pery sa zastavili v miernom spokojnom úsmeve. Pohľadil ju po tvári a už, už ju chcel pobozkať, ale zrazu ho čísi ruka chytila. Sharlottina ruka.
"Si príliš naivný, keď si myslíš, že spím." Ozvala sa s ešte stále zatvorenými očami.
Draco sa nad tým pousmial. Vždy rovnako prekvapivá. A on sa sťažuje, že mu chýbahú prekvapenia. Veď takéto jej sa stávalo každodenne. Vraj jednotvárnosť života...
"Čo je? Čo sa neozývaš svojou typicky "Malfoyovskou" vetou: Neuťahuj si zo mňa, som tvoj manžel. Alebo: Malfoyovci nikdy nemali zmysel pre humor. A tak ďalej, a tak ďalej." Hovorila Sharlotte a sama sa začala smiať.
"Ha, ha, ha." Ozval sa Draco dosť nahnevane.
"Ale no tak ty "Nikdy nekorunovaný Slizolinský princ"?" povedala a čakala na reakciu.
Draco sa nadýchol a s netypickým kludom povedal: "Tak, takto ma už nebudeš oslovovať. Rozumieš?" spýtal sa a stále bol vážny.
"Áno pane." Odpovedala rovnako vážne aj Sharlotte, ktorá už medzitým sedela na posteli vedľa Draca a začula jeho smiech.
"To som ťa ale dostal, čo?"
"Ty...ty..." smiala sa už aj Sharlotte a hádzala do Dracovi vankúše.
Hádzali sa po sebe, smiali sa a hrali sa ako malé deti.
V tom si Draco uvedomil, aká sa mu zdala, keď ju videl prvý krát. Vyzerala veľmi dospelo, aj keď mala ešte len štrnásť rokov. Už vtedy nosila vyzývavé oblečenie a už vtedy mala tú svoju povestnú bielu pleť ale ešte ani zďaleka nie také červené pery. Vtedy ho prrvý krát zastrašil jej pohľad v očiach. Ten červený záblesk. Prečo on? Prečo on musel spadnúť do takej temnej lásky? Prečo ju tak miloval a neskôr mu porodila rovnako milovaného syna? Prečo museli svoju minulosť pred ním skrývať, pokiaľ sa mu to isté nestane tiež? Jednoducho museli...museli...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Píšeš básničky?

áno 38.3% (36)
nie 28.7% (27)
občas 33% (31)

Komentáře

1 jana jana | Web | 2. února 2008 v 20:23 | Reagovat

ahoj spratelnacku...mas u me diplom za jednu bleskowku ze zari

2 Janča Janča | Web | 2. února 2008 v 20:28 | Reagovat

čau jsem v 1 kole sonb pls hlásni pro mě na:http://miskalala.blog.cz/0802/soutez#komentare

až budeš potřebovat někde hlásnout tak se mi ozvi dík

3 jana jana | Web | 2. února 2008 v 20:45 | Reagovat

mas u me dalsi diplom za dalsi bleskowku...ja delam ted diplomy k bleskowkam co sem dala...tak mas u me asi 3...

4 jana jana | Web | 7. února 2008 v 20:39 | Reagovat

mas u me tu klikaci ikonku pisni jesli se ti libi

5 kischa kischa | E-mail | Web | 9. února 2008 v 18:16 | Reagovat

ahoj na mojom blogu je sutaz o naj colourku tak sa prihlas!!

6 Zuzk@ Zuzk@ | Web | 8. března 2009 v 10:55 | Reagovat

awoj.moc dobre je to a prečo nieje pokračko?joj ved to potrebuje:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama