Únor 2008

Reklamný obrázoček

15. února 2008 v 19:17 | Ninka |  →FOTKY z FILMU←
CMUQ! neni bohovy?

OBSAH- môj nekopírovať

15. února 2008 v 19:16 | Ninka |  →KECY okolo ST←

Benjamin Barker mal ženu- Lucy a dcéru- Johannu. Manželka bola krásna, všimol si to aj istý sudca Turpin. Neprávom odsúdil Benjamina do väzenia, manželka sa zbláznila a Johannu si adoptoval za vlastnú.
Po pätnástich rokoch sa Benjamin Barker, už ako Sweeney Todd vracia do Londýna, loďou s námorníkom Anthonym. Sweeney ihneď zablúdi na Fleet Street, kde žil so svojou manželkou a dcérou. No, teraz sa tam usadila pani Lovettová a otvorila si obchod s mäsovými koláčikmi, najhoršími v Londýne. Sweeney sa s ňou zoznámi a pýta sa, prečo neprenajíma priestor nad jej obchodom. Pani Lovettová odpovie, že sa vraví, že tam straší. Povie mu o jeho žene a dcére. Žena sa vraj otrávila. Sweeney sa rozhodne, že si otvorí holičstvo, nad obchodom pani Lovettovej.
Obaja sa vyberú do mesta pozrieť sa na známeho talianskeho holiča- Pirelliho. Sweeney ho vyzve, že oholí muža lepšie ako on, ale za päť libier. Pirelli súhlasí. Ale, Sweeney vyhrá.
Medzitým Anthony- námorník sa tiež túla po Londýnskych uliciach, až zazrie v okne krásne dievča. Žobrajúcej ženy sa spýta, kto je to. Žena odpovie, že Johanna, vraj je to sídlo sudcu Turpina. Anthony začne Johanne pod oknom spievať až si to všimne aj sám sudca. Zavolá ho do svojho sídla a poriadne mu vynadá. Sluha ho vyhodí a vyhrožuje sa mu, že ak sa ešte raz ukáže na tej ulici, postihne ho krutý trest.
Do Sweeneyho holičstva prichádzajú prví návštevníci- Pirelli a jeho malý pomocník- chlapec Toby. Sweeney privíta Pirelliho v svojom holičskom kresle, zatial čo pani Lovettová ponúka svoje koláčiky Tobymu. Pirelli nehorázne urazí Sweeneyho a tak ho Sweeney jednoducho zavraždí svojou "priateľkou" britvou. Rýchlo mŕtve telo schová do truhly. Spolu s pani Lovettovou vymýšľajú, čo urobia s telom. Pani Lovettová navrhne, že by ho mohla použiť do svojich koláčikov. A tak Sweeney začal zabíjať svojich zákazníkov a pani Lovettová ich pridávala do koláčikov, ktoré sa stali známe po celom Londýne. Hneď sa im začalo dariť a k pani Lovettovej začali prichádzať tiež prvý zákazníci. Toby jej ochotne pomáha.
Sweeney v noci vylepší svoje kreslo, aby mohol po vraždení iba šliapnuť na pedál, kreslo by sa naklonilo, padacie dvierka do pekárne, kde pani Lovettová vyrábala koláčiky, by sa otvorili a bolo by to jednoduchšie.
Akoby na zavolanie sa v Sweeneyho holičstve objaví jeho najviac nenávidená osoba- sudca Turpin, ktorý sa chce oženiť s Johannou. Sweeney ho už takmer mohol zabiť, ale v tom sa objavil vo dverách Anthony a povedal, že už vie, ako Johannu unesie. Sudca Turpin sa za ním rozbehne a už ho niet.
Johannu Turpin zavrie do blázinca, odkiaľ ju ale Anthony vyslobodí.
Na Fleet Street sa ale dejú zaujímavé veci. Malý Toby začal podozrievať Sweeneyho Todda, báli sa ,že ho pôjde udať na súd a tak pani Lovettová musela urobiť, čo nikdy nechcela. Zavrela Tobyho do pekárne, kde robila koláčiky.
V holičstve sa znovu objaví sudca Turpin, lebo si bude myslieť, že Johannu uniesol Sweeney. Sweeney mu povie, že Johanna tu bude onedlho a nadšene zanôti: "Nechcete oholiť?" A už ho má. Akonáhle si sudca Turpin sadol do kresla, akoby podpísal zmluvu so smrťou. Zatiaľ čo Turpin ospevuje Johannu, Sweeney sa pripravuje na pomstu, ktorú tak dlho plánoval. "Je krásna ako jej mama?" spýta sa Sweeney keď Turpin vraví o Johanninej kráse. Sudca sa prekvapí, Sweeney pokračuje. "Áno, nepamätáte si tvár väzňa, holiča, neprávom odsúdeného..." Turpinovi svitne: "Benjamin Barker." Šepne. "Benjamin Barker!" kričí Sweeney a britvou do sudcu zúrivo bodá až má celú tvár od krvi.
Ale, čo Sweeney nevedel, že v truhli sa skrýva jeho dcéra, prezlečená za chlapca, ktorú tam Anthony skryl. Túto vraždu tajne pozoruje. No, našťastie Sweeney svoju dcéru nezabije, iba jej povie, aby na jeho tvár zabudla, stále si mysliac, že je to iba obyčajný chlapec.
Žobráčka z ulice vojde do holičstva a hľadá Turpina. No v tom sa Sweeney objaví pri dverách a pýta sa, čo tu chce. Ona iba odpovie, že hľadala sudcu. "Nepoznáme sa?" spýtala sa ešte, no potom už zasiahla Sweeneyho britva. Zhodil ju do pekárne, odkiaľ počul zakričať pani Lovettovú.
"Čo sa stalo?" Sweeney pribehne dolu a pýta sa. Ona povie, že sa jej sudca chytal za sukňu, ale už je po ňom. Pani Lovettová sa obzerá po mŕtvolách a zrazu sa ozve: "Óh, nie. Ona." Ukazujúc na jedno telo.
Sweeney obráti telo k sebe. Žobráčka. Alebo... "Lucy." Povie s úžasom. Áno, zabil si svoju ženu. Otočí sa na pani Lovettovú: "Vy ste mi klamala." "Nie, nikdy som nepovedala, že je mŕtva." Odpovie pani Lovettová a na jej prekvapenie s ňou Sweeney začal tancovať. Spievali a v jednom okamžiku sa zdalo, že si ju chce vziať, ale potom iba otvoril pec a vo víri tanca ju do pece hodil. Pani Lovettová naposledy zakričala.
Sweeney sa vrátil k svojej žene, chytil jej bezvládne telo do rúk, odhodil britvu na zem vedľa neho a začal spievať.
There was a barber and his wife Bol tu holič a jeho žena
and she was beautiful... a ona bola prekrásna...
a foolish barber and his wife. Hlúpy holič a jeho žena.
She was his reason for his life... Bola dôvodom pre jeho život.
and she was beautiful, and she was virtuous. Bola krásna a cnostná.
And he was...(naive) A on bol...(naivný)
Ale pred tým, ako stihol zaspievať posledné slovo, malý Toby vyliezol zo stoky, zobral do ruky britvu a podrezal Sweeneyho, ktorý vyzeral, že bol na to pripravený. Krv zo Sweeneyeho podrezaného krku pomaly kvapkala na tvár jeho manželky a takto skončil jeho krutý život.
Never forget. (Nikdy nezabudne)
Never forgive. (Nikdy neodpustí)

Sweeney Todd- The Demon Barber of Fleet Street

15. února 2008 v 19:13 | Ninka |  →KECY okolo ST←
Noo....takže som sa už aj ja konečne pridala k tým ľuďom, čo zbožnujú Johnnyho Deppa. V tomto filme je jednoducho úžasný!!!! Ja ho žerem...:) Akože v Pirátoch Karibiku sa mi páčil ako taký srandista, ale vo Sweeneym Toddovi sa mi páčil ako muž....♥♥♥ Ja ho proste žerem....to už som asi povedala...::D newaaaaaaaaaa.....doporučujem vám ísť na to do kina....ja idem zajtra už druhý raz s kamoškami....mnooo....a ete že Johnny sa mi ete ľúbil v Ospalej Diere (Sleepy Hollow), tiež si pozrite.....a pak ete sa mi zhana Nožnicovoruký Edward (Edward Scissorhands), to je vraj tež hezke.....:) Mnoo....asi založim novu rubriku Sweeney Todd, ale fotky budu zase nekvalitne, lebo nikdo mi ete od leta nevyriešil ten problem zo sťahovaním...:P Takže to budem trapne fotiť mobilom......Ale inak oki....a ete sem dam taky hezky môj obsah celého filmu Sweeney Todd: The Demon Barber of Fleet Street (Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street).
Pa ♥
P.S.....nová rubrika už je...:D

2. kapitola- Tri strany trojuholníka

1. února 2008 v 23:24 | Ninka |  Poviedka HP
Druhý deň sa začal celkom zvyčajne. Scorpius vstal zo svojej veľkej a luxusnej postele s obrovskými zelenými prikrývkami, ktoré nemal rád, aj keď boli podľa "rodinnej tradície". Scorpius celkovo nemal rád túto "tradíciu". Za posledných pár rokov sa stal akoby vývrheľ, pretože mával iné názory, nevadil mu muklovský pôvod a bol úplne normálny 14 ročný chalan. Sám sa nepovažoval za pekného ani pohľadného, no reakcie dievčat na škole svedčili o opaku. Akonáhle prešiel cez nejakú chodbu dievčatá zo všetkých fakúlt strácali dych, šepkali si, smiali sa medzi sebou a rozprávali sa. Scorpius neraz počul také výroky ako: "Uau, to je ale fešák!" alebo "S ním chodiť, asi by som zomrela!" ale najviac ho hnevalo ako si ho doberali niektorý žiaci zo Slizolinu. Vraj: "Preboha Scorpius, čo už nevynadáš tím babám z Chrabromilu? Veď sú to ešte len druháčky!" A čo by len druháčky. Nielenže sa doňho zamilovávali mladšie dievčatá ako on, ale aj staršie. Nikdy si na to nezvykol, no ani mu to nevadilo a nikdy tým dievčatám nevynadal. Veď sú ešte v puberte. Vravieval si. Už sa snažil aj nájsť si nejakú peknú a sympatickú pomedzi nich, lenže ak ju náhodou pozval na rande, iba sa naňho pozerala a potom na ďalší deň sa tá pozvaná správala akoby spolu už chodia, hoci sa ani nepobozkali a pýšila sa s ním po celej škole. Scorpiusovi strašne chýbala pravá láska. Ešte nepsoznal dievča, pri ktorom by sa cítil uvoľnene, ktoré by pre ňho nespravilo každú hlúposť. Scorpius rád dobýval nedobytné mestá a pevnosti- teda dievčatá, ale nablízku žiadna taká nebola. Možno sa raz nájde tá pravá.
Pravdaže Scorpius nerozmýšľal v poslednom čase iba o návrate do školy po letných prázdninách, ale aj o tajomstve a sľube jeho rodičov. Vedel, že sa medzi nimi niečo deje, to už dávno, no čo sa stalo? Čo tie ich oči? Musí nájsť lásku u nepriateľa, u niekoho s kým by nemal byť. No, kedže situácia na škole je taká aká je, musí sa spoliehať na svoj prirodzený Malfoyovský šarm. Vždy sa o ňom rozprávalo, no Scorpius nikdy nepochopil jeho pointu. Vraj všetci Malfoyovci majú ten svoj šarm, ale nemyslel si, že by ho mohol mať aj on. Šarm? To slovo bolo pre ňho neznáme. Musí nájsť lásku...Už len to je ťažké, nieto ešte láska u nepriateľa. Scorpius vždy veril, že všetko je dané osudom, ale tu by sa mohla stať aj náhoda, hoci svoj osud nepoznal. Alebo by aj mohol...
Pomocou mágie sa predsa musí nejako predpovedať budúcnosť nie? Čo takto sa spýtať profesorky veštenia? Aj keď je pomiatnutá, ale môže dať otázku čarovnej guli. Ak mu nepomôže ona, tak už nikto.
Sharlotte a Draco. Scorpius sa zamyslel, prešiel k strešnému oknu, porozhliadol sa po svojom obľúbenom vŕšku, za ktorým ešte ani slno nevišlo a oblohu pokrývala bledá tma. Jeho rodičia boli a stále sú zvláštnym artefaktom. Badať medzi nimi mladú lásku, majú sa veľmi radi, ale aký sľub si dali? Čo bola Sharlotte pre Draca nepriateľ v ich dobách? Alebo Draco pre Sharlotte? Z toho, čo má urobiť on, je to jasné, no nie je jasné to, či tomu bude aj Scorpius veriť. Nikdy sa svojich rodičov nepýtal na minulosť, veď načo, myslel si, že sú ako anjeli. Nevinný a úplne obyčajný rodičia, no ako sa ukázalo, oni nimi ani náhodou nie su. 14 rokov si myslel, že žije v pokojnej rodine bez tajomstiev, že môže dôverovať otcovi a mame a teraz zistí, že to všetko bol iba klam z detstva. Rozplynutie životného sna. Úplný koniec. Hrozné, že sa to dozvedel až po rokoch, po tých dlhých rokoch jeho nedotknutého života.
Scorpius odvrátil pohľad od okna, postavil sa do stredu svojej izby. Začul otváranie dverí. Jeho dverí. Z tmavej chodby vyšla jeho mama- Sharlotte, v červenej nočnej košeli so svietnikom v ruke. Sviečka dostatočne osvietila aj Scorpiusa vo svojom pyžame- bielo-čierné nohavice a rovnako sfarbené tričko. Prekvapene sa otočil na mamu a povedal: "Mami, nabudúce radšej zaklop."
"Prepáč." Ozvala sa Sharlotte a vstúpila do izby. "Nemôžem spať a tak som sa na teba prišla pozrieť."
"V poriadku." Odvetil Scorpius a potom si hlboko vzdychol. "Musím niečo vedieť." Začal.
"To, čo predomnou s otcom tajíte, je to zlé?" spýtal sa.
V Sharlottiných očiach sa objavil už dobre známy črevený záblesk a tiež strach.
"Je to to najhoršie zlo, aké si vieš predstaviť." Zašepkala potichu.
"Ale..." Scorpius chcel vedieť viac.
"Nie, najprv musíš nájsť lásku u nepriateľa, alebo vyššie postaveného dievčaťa, ktorú musíš naozaj milovať. Inak by si nás s otcom nepochopil."
"Mami, ale ja to chcem vedieť. Môže trvať roky, kým sa do niekoho takého zaľúbim!" namietal Scorpius.
"Scorpius, dieťa moje. Ja viem, ale prepáč, musíš byť na to pripravený." Povedala neodbytná Sharlotte a dodala: "Ja už idem. Pokúsim sa znovu zaspať." A s týmito slovami polamy odkráčala z izby, ako aj zmizlo svetlo z jej sviečky, ktoré osvetľovalo Scorpiusovu tvár.
Chlapec mal vo svojej izbe kopu sviečok, no po tme sa predsa len rozmýšľalo lepšie.
Sharlotte prišla k dverám jej spoločnej izby s manželom. Potichu otvorila dvere, vošla do pomerne veľkej izby a stojan so sviečkou postavila na svoj nočný stolík.
V posteli ležal jej spiaci manžel. Počula jeho dych, cítila ho. Sadla si k nemu na posteľ a pozrela sa naňho. Keď spal, vyzeral až priveľmi nevinne, čo v skutočnosti nebola pravda. Čo všetko len dokázal. Čo všetko len urobil. A to VŠETKO len pre ňu. Niekedy tomu naozaj len veľmi ťažko verila. Počula o ňom. Na Rokforte bol vraj pekný zbabelec. Bol to iba malý, panovačný blonďatý chlapec, ktorý sa vždy snažil poraziť legendárneho Harryho Pottera. Musela uznať- s Voldemortom mal aspoň niečo spoločné- túžba zničiť Pottera. Sharlotte ale bolo jedno, či Potter bol silný alebo nie. Či bol silnejší ako Draco, alebo nie. Jednoducho a jasne- porazil Voldemorta a to sa v tých dobách rátalo. Potter sa stal hrdinom veľkých rozmerov. Všetci ho oslavovali, ale Draco bol vždy v tieni. To ho najviac hnevalo. Ale to Sharlotte naozaj nezaujímalo. Videla v Dracovi odvahu, keď sa postavil kaziteľom ich lásky, keď vydržal všetky muky, to bol jej Draco, ktorého mala ona rada. Nezaujímalo ju ani to, že si z neho uťahovali jeho spolužiaci , že bol "Nikdy nekorunovaný Slizolinský kráľ". Poznala Draca po svojom a to jej nikdo nemohol zobrať. Bol to jednoducho JEJ Draco, ktorý ju vyslobodil zo spárov smrti. Milovala ho ako nič iné na svete.
Pozrela sa na jeho krásnu, beldú tvár a blonďavé vlasy. Pobozkala ho na čelo a ucítila jeho hebkú pokožku. Draco sa mierne zavrtel a otočil sa na druhý bok.
Oh, samozrejme, pán Malfoy potrebuje dostatok odpočinku. Povedala si s úškľabkom Sharlotte a lahľa si do postele vedla neho.
Na druhej strane tejto postele sa práve zobúdzal jej manžel. Pomaly otvoril svoje tmavé oči a jemne sa ponaťahoval. Opatrne vstal z postele, aby nezobudil manželku, ktorá aj tak nespala a prešiel sa ku kúpeľni na chodbe. Vaňa, sprcha, umývadlo a Wc. Všetko čo potrebovali. Draco si umyl tvár v umývadle studenou vodou a pozrel sa na svoju tvár do zrkadla. Ostrá brada, bledá pleť, blonďaté vlasy. Presne všetko ako aj keď prvý krát vstúpil do Rokfortu, ale niečo sa tu zmenilo. Áno, jeho oči. Boli úplne iné. Postihol ich vek, únava a celková jednotvárnosť jeho života. Celý jeho život prebiehal až príliš pomaly a obyčajne. Možno niekedy od svojho života očakával viac...Viac dobrozdružstva. Predsa len, keď tu bol Voldemort, aspoň sa tu odohrávalo toľko prekvapení a náhodných vecí, že sa to už ani spočítať nedá. Ale, čo to vravel. Veď to boli zlé časy. Nemal sa kedy zapodievať jednotvárnosťou a nudou života, lebo sa stále bál, že ho zabijú. Musel bojovať takmer až do poslednej kvapky svojej krvi, aby zachránil seba a Sharlotte.
Ach, Sharlotte. Z kúpeľne sa pomaly tackal späť do izby za svojou milovanou ženou. Myslel si, že spí. Jej čierne vlasy zvýrazňovali a zároveň podčiarkovali jej prekrásnu bledú tvár. Vždy červené pery sa zastavili v miernom spokojnom úsmeve. Pohľadil ju po tvári a už, už ju chcel pobozkať, ale zrazu ho čísi ruka chytila. Sharlottina ruka.
"Si príliš naivný, keď si myslíš, že spím." Ozvala sa s ešte stále zatvorenými očami.
Draco sa nad tým pousmial. Vždy rovnako prekvapivá. A on sa sťažuje, že mu chýbahú prekvapenia. Veď takéto jej sa stávalo každodenne. Vraj jednotvárnosť života...
"Čo je? Čo sa neozývaš svojou typicky "Malfoyovskou" vetou: Neuťahuj si zo mňa, som tvoj manžel. Alebo: Malfoyovci nikdy nemali zmysel pre humor. A tak ďalej, a tak ďalej." Hovorila Sharlotte a sama sa začala smiať.
"Ha, ha, ha." Ozval sa Draco dosť nahnevane.
"Ale no tak ty "Nikdy nekorunovaný Slizolinský princ"?" povedala a čakala na reakciu.
Draco sa nadýchol a s netypickým kludom povedal: "Tak, takto ma už nebudeš oslovovať. Rozumieš?" spýtal sa a stále bol vážny.
"Áno pane." Odpovedala rovnako vážne aj Sharlotte, ktorá už medzitým sedela na posteli vedľa Draca a začula jeho smiech.
"To som ťa ale dostal, čo?"
"Ty...ty..." smiala sa už aj Sharlotte a hádzala do Dracovi vankúše.
Hádzali sa po sebe, smiali sa a hrali sa ako malé deti.
V tom si Draco uvedomil, aká sa mu zdala, keď ju videl prvý krát. Vyzerala veľmi dospelo, aj keď mala ešte len štrnásť rokov. Už vtedy nosila vyzývavé oblečenie a už vtedy mala tú svoju povestnú bielu pleť ale ešte ani zďaleka nie také červené pery. Vtedy ho prrvý krát zastrašil jej pohľad v očiach. Ten červený záblesk. Prečo on? Prečo on musel spadnúť do takej temnej lásky? Prečo ju tak miloval a neskôr mu porodila rovnako milovaného syna? Prečo museli svoju minulosť pred ním skrývať, pokiaľ sa mu to isté nestane tiež? Jednoducho museli...museli...

1. kapitola- Oči

1. února 2008 v 23:24 | Ninka |  Poviedka HP
Na najvyššom kopci sedel blonďatý chlapec. Opieral sa o ruky a vychutnával si slnečný deň. Bledá špicatá tvár a blonďavé vlasy iba zvýrazňovali krásnosť jeho bledomodrých očí. Porovnávali ich k jasnej oblohe nad týmto kopcom, ktorá sa mu vždy tak páčila a snažieval sa ju vieryhodne nakresliť do svojich kresieb, ktoré nielenže boli vierohodné, ale niekedy sa zdalo akoby do nich chlapec pričaroval trochu mágie. Naposledy maloval vietor, ktorý sa rozohnal po blízkom okolí. A keď ste sa na obrázok lepšie prizreli, videli ste, že ten vietor sa naozaj hýbe- fúka. Chlapec mal naozaj talent. Vedel dobre vystihnúť aj štíhlu postavu svojej matky, jej uhľovo čierne vlasy padajúce až k drieku, jej prekrásnu hebkú bledú tvár s ostrými červenými perami a čiernymi očami, v ktorých chlapec zazrel už aj červený záblesk, no nikdy sa mu príliš nevenoval. Maľoval samozrejme aj svojho otca, na ktorého sa chlapec tak podobal. Jeho otec mal rovnako špicatú a bledú tvár, no oči mal tmavšie. Blonďaté až biele vlasy mal dlhšie, nechal si ich za posledný čas narásť, no aj tak boli rovnako uhľadené ako chlapcove. Otcove široké ramená a vysokú, vyšportovanú postavu však ešte chlapec nemal. Bol hrdý na svojich rodičov, mal ich rád takých, aký sú.
Pri spomienke na nich si chlapec vytiahol zo svojho náčrtníka, s koženým obalom fotografiu, ktorá bola zastrčená v koži hneď pri prvej strane.
Na fotografii boli jeho milovaný rodičia, no ešte za mlada. Niežeby boli teraz starý, no už nemali toľko sviežosti. Z obrázka sa naňho usmievali, držali sa za ruky a pozerali na zapadajúce slnko. Chlapec si pozorne prezrel jeho otca. Bol takmer taký istý, ako teraz, no ramená mal užššie a v očiach mal čosi záhadné. Nemal ich také tmavomodré ako má dnes. Vo svetle zapadajúceho slnka bolo vidieť, že oči chlapcovho otca boli také bledomodré, ako sú teraz chlapcove. Čo zmenilo ich farbu? Čo sa mohlo stať v živote jeho otca, o čom nevedel? A vôbec, prečo je v posledných dňoch jeho otec ako vymenený? Chlapec sa zamyslel. Jeho otec sa spával príliš čudne, to je fakt. Uzavieral sa do seba, stále mal tajomný pohlad. A potom sa sťažuje, že chlapec sa tiež takmer s nikím nerozpráva a tiež sa väčšinou uzatvára do seba. Veď to videl u otca a tak to jednoducho zopakoval.
Pozrel sa na svoju mamu. Bola presne taká istá, ako teraz. Chvíľu na ňu hľadel, ako sa usmieva a odhaľuje svoje rovné biele zuby a vtedy sa to stalo. Červený záblesk v jej očiach sa objavil znovu. Čo to mohlo znamenať? Tajili mu jeho rodičia niečo? Prečo mu to nechcú povedať? Mal by sa ich spýtať. No iba tak opatrne, aby z toho nebolo zle, že vyzvedá.
Z myšlienok ho vytrhlo volanie jeho mena. Obrátil sa. Jeho mama stála pri dverách ich sídla v tmavomodrých dlhých šatách a mávala naňho.
"Scorpius, je čas ísť obedovať. Poď, s otcom na teba už čakáme v jedálni."
"Áno mami, hneď som tam." Zakričal jej Scorpius naspäť a schoval fotografiu rodičov do koženého obalu náčrtníka. Postavil sa z trávy a natiahol sa. Pozrel smerom k jeho domu. Malfoy Manor. Už len ten názov znie veľmi honostne. Celé sídlo bolo ohraničené čiernym vysokým plotom a obrovskou bránou. Od tiaľ viedla cesta až k ich domu. Vonku, na záhrade rástli niektoré druhy rastlín, ktoré jeho otec používal na výrobu rôznych elixírov. Bol totiž dodávateľ do najvýznamnejších obchodov Anglicka.
Scorpius sa nikdy nepýtal, čo sú to za rastliny a vždy ich iba potichu a rýchlo obehol. Nemal rád elixíry, viac ho fascinovali dejiny a občas aj obrana proti čiernej mágii.
Scorpius odvrátil pohľad od tajomných rastlín a pozrel sa pozornejšie na vlastné sídlo- sídlo rodiny Malfoyovcov. Postavené z šedých a čiernych tehiel. Rozmer tohto sídla bol v skutočnosti obrovský, väčší ako by Scorpius chcel. Bol rád, že sa už po 14 rokoch svojho života naučil orientovať sa v jeho vlastnom dome. Vnútro domu poznal priveľmi dobre. Dokázal by nakresliť obe poschodia a tiež pivnicu, iba tak z mysle, keby chcel.
Jeho izba bola na druhom poschodí, našťastie hneď prvá. Jeho rodičia mali spoločnú izbu tiež na druhom poschodí, vedľa Scorpiusovej. Niekedy počúval, ako sa rozprávajú no prestal, keď ho asi zo tri razy načapali. Rodičia mu neuverili, keď sa bránil tým, že sa iba opieral o stenu a že sa snažil zabil pavúka, čo mu liezol po stene.
Obývačku a hosťovské izby mali na prvom poschodí. Nebolo tam nič zaujímavé, v obývačke sa väčšinou nezdržiavali, no na prízemí sa zdržiavali pomerne často. Bola tu hlavná hala, jedáleň a kuchyňa. Mnohí návšetvníci, ktorých sem pozvali si mysleli, že to je všetko čo sa nachádza na prízemí, no nemali pravdu. Za hlavným schodiskom sa nachádzala ešte ich tajomná "Bojová miestnosť", ako ju nazývali Scorpius s otcom. Tam ho učil zaklínadlá a všetko čo sa o čarodejníctve dalo vedieť. Cvičili v obrovskom priestore s pár stoličkami a stolmi a s veľkou knižnicou, za ďalšími tajnými dverami. Z vonka túto miestnosť nie je vidno, lebo na ňu použili skrývacie zaklínadlá.
No a v podzemí, v pivnici je otcova dielňa. Tam to vybuchuje, z kotlíkov sa parí, taví sa kov a tak ďalej a stále dokola. Scorpius tam bol naposledy pred štyrmi rokmi. Tesne pred tým, než začal chodiť do Rokfortu. Od vtedy tam už ani raz nevstúpil, lebo zistil, že to jednoducho nie je jeho parketa. A mal aj pravdu. Bol rád, že neprepadol z elixírov aj keď k tomu nemal ďaleko. Na poslednej hodine elixírov roztavil tri kotlíky a omylom vylial dva svoje nepodarené elixíry na svoj plášť. Z neho veru jeho otec nebude.
"Scorpius. Už aj!" zakričala naňho mama, ktorá sa znovu objavila v bráne ich domu.
Scorpius prišiel za ňou a usmial sa na ňu. Úsmev opätovala, no zase uvidel ten červený záblesk v jej očiach. Už sa jej to musí spýtať. Dala mu prednosť a tak Scorpius išiel prvý.
Zastal pred hlavnými dverami a počkal mamu. Keď bola nablízku, otvoril mohutné, čierne dvere a vsúpil dovnútra. Jedáleň bola napravo, hneď vedľa haly.
Scorpius hneď uvidel svojho otca. Sedel za vrchom stola a pozeral sa na prichádzajúcu dvojicu. Na svojho syna sa povzbudivo usmial a potom venoval tajomný pohľad svojej žene.
"Zavolám slúžku, nech začne nosiť na stôl." Povedala Scorpiova mama a prešla sa do kuchyne.
Medzitým si Scorpiov otec premeriaval syna, ktorý už sedel po jeho pravici. "Čo ti je?" spýtal sa napokon.
Scorpiusa až myklo. "Malo by mi byť niečo?" spýtal sa.
"Nie, ale vyzeráš, že ťa niečo trápi." Začal otec.
"A možno áno." Odvetil syn s nezáujmom.
"Možno?" položil otec otázku a jeho tmavomodré oči sa pozreli do synových bledomodrých.
"Jedná sa to vašich očí." Vyklopil Scorpius nakoniec.
"Našich?" zneistel otec.
"Vašich. Mamy a teba." Reagoval pokojne Scorpius.
"Á. Už chápem. Niečo s našimi očami nie je v poriadku?" spýtal sa otec a medzitým prišla Scorpiova mama aj so slúžkou v pätách, ktorá niesla veľkú striebornú misu.
"Nemohla som to prepočuť." Povedala Scoriova mama a pozrela sa na Scorpiusa. "Zlatko, čo sa stalo. Čo sa ti na naších očiach nepáči?" spýtala sa ho ľúbezným hlasom.
Scorpius zobral svoj náčrtník, ktorý ležal na stole vedla neho a otvoril ho na mieste, kde bola fotografia. Vytiahol ju a hodil na stôl.
"Toto sa deje." Povedal, ba až priam zakričal. Rodičia sa naňho vydesene pozerali a čakali vysvetlenie.
"Dobre si prezrite tú fotografiu." Povedal Scorpius a pozeral, ako sa rodičia pozerajú na svoje mladšie "ja". Bolo vidno, že ešte stále nechápali.
Scorpius sa postavil a začal vysvetlovať a pritom ukazoval na fotografiu.
"Oci, pozri sa na svoje oči na fotografii." Scorpius začal s otcom. "Čo vidíš?" spýtal sa ho.
"Sú...sú..." začal, no Scorpiova mama to dokončila: "Bledšie."
"Presne tak. Bledšie. Prečo ich máš teraz také tmavé? Ako sama Temnota?" spýtal sa Scorpius a pri slove "Temnota" bol vážnejší, ako pred tým.
Otec sa neozýval a tak Scorpius pokračoval s mamou. "Mami a ty. Prečo sa ti občas aj teraz v očiach objaví akoby červený záblesk v očiach?" spýtal sa a rodičia zvážneli. Pozerali po sebe a Scorpiovi sa zdalo, že si vymieňajú potrebné a dôležité informácie. Pomocou myšlienok. Bože prečo sa to len neučil!
"Mami, oci..." začal na nich mäkko.
Rodičia sa s veľkým smútkom pozreli na syna. Niečo tajili, vedel to. Len prísť na to, čo to bolo.
"Scorpius. My ti to nemôžeme povedať." Začala mama. Scorpiusovi sa zovrelo srdce.
"Dali sme sľub." Pokračoval otec.
"Komu?" vyzvedal sa syn.
"Samy sebe." Povedala mama.
"Čo to bol za sľub?" vypytoval sa Scorpius ďalej.
"Že to naše tajomstvo ti nepovieme, kým nebudeš na to pripravený." Odpovedal otec.
"A to bude kedy? Keď budem mať 18?" spýtal sa Scorpius.
"Nie, keď pocítiš to, čo sme pocítili aj my." Scorpiov otec hodil očkom po mame. "Nebezpečnú lásku." Zakončil to a bolo vidieť, že viac už nemôže povedať.
"Musíš pocítiť náklonosť k niekomu nadradenému, alebo k tvojmu nepriateľovi." Dodala Scorpiova mama. "Ak sa to stane, tak potom budeš pripravený uniesť aj naše tajomstvo."
"Veríme ti." Zašepkal otec a objal syna. Chytil jeho hlavu do svojich rúk a pobozkal ho na čelo.
Odišiel za svojou ženou, niekde na vyššie poschodie. Na večeru úplne zabudli. Scorpius si sadol a začal jesť čo mu počas debaty naložila slúžka a rozmýšľal o všetkom, čo tu počul.
Scorpiovi rodičia boli na schodoch na druhé poschodie a už sa rozprávali.
"Pre boha Draco, vieš ako sa teraz bude citiť? Nemôžeme mu to povedať hneď?" spýtala sa Scorpiova mama, ktorá ledva držala krok s Dracom.
"Sharlotte, vieš, že sme si dali sľub. A myslíš, že by bol na to už v tomto veku pripravený?" Draco sa otočil na Sharlotte a keď videl, že nevie odpovedať, odpovedal za ňu. "Nie je pripravený. A ty to vieš." Povedal, zastavil sa na schodoch a pozeral sa svoju krásnu ženu. Ako by sa jej preboha mal vtedy vzdať? Ako by mohol? Veď sa to nedalo...
"Nad čím rozmýšľaš?" spýtala sa ho Sharlotte.
"Na to, ako sme sa dali dokopy." Povedal Draco a po tvári mu prebehol letmý úsmev.
"Musel si si ma vybojovať. Bolo to kruté..." odvetila Sharlotte vážne a s melanchóliou v hlase.
"Viem. Ale mal som z toho dobrý pocit. Vydržal som to pre teba." Hovoril Draco už pošepky.
"Ale čo všetko ti robil!? Ešte ma nechal sa pozerať!" Sharlotte začala tiež pošepky a hlas sa jej triasol pri spomienke na to, čo sa všetko stalo.
"Nespomínaj na to v zlom. Teraz sme spolu a či nie? Máme krásneho syna..." začal Draco povzbudivo.
"Ktorý sa nás bude báť po tom tajomstve. Teda, bude sa báť mňa. A teraz s nami ani neprehovorí." Hovorila Sharlotte zase v smutnej tónine.
Draco to už nevydržal. Pomaly si ju k sebe pritiahol a položil jej hlavu sa svoju hruď. Sharlotte potichu vzlykala a Draco jej jemne hladil vlasy.
Ako ju len mal rád. Nedokázal by pomyslieť, že by musel prežiť čo len deň bez nej. Vybojoval si ju a takmer zomrel. Čo všetko by urobil preto, aby sa jej a Scorpiusovi nič nestalo. Ako veľmi sa o nich bál.
Sharlotte zdvihla hlavu. Boli pár centimetrov od seba. Draco sa jej hlboko pozrel do očí a uvidel červený záblesk. Ako dlho si naňho on zvykal? Priveľmi dlho...Bolo jasné, prečo sa na to Scorpius pýtal. Bolo to nepriehliadnuteľné, išiel z toho strach a Temnota ako povedal jeho vlastný syn. Ach, keby vedel, že má pravdu...

O poviedke

1. února 2008 v 23:23 | Ninka |  Poviedka HP
Obdobie: po HP 7
Miesto:
Malfoy Manor a potom Rokfort
Postavy:
Scorpius, Draco a Sharlotte Malfoyovci, Rose Weasleyová (dcéra Hermiony a Rona), Voldemort
Stručnejší obsah:
Scorpius, syn Draca a Sharlotte nie je úplne dokonalý Malfoy ako sa patrí. Jeho rodičia majú tajomstvo, ktoré mu povedia, až keď on sám okúsi horkosť lásky k nepriateľovi a preto ju bude vyhľadávať. No ako sa hovorí- Náhoda je blbec...
Mnoo....to by bolo zatiaľ všetko...:) idem sem dať aj prvé dve kapitolky....:) papa