Bol tu on a moje srdce,
je to príbeh náš.
Láska je v tomto príbehu iba meno krycie,
meno, ktoré nevyjadruje presne príbeh náš.
"My", to sa ani nedá povedať,
"ja" a "on"- to je ten správny výraz,
ako náš vzťah nazvať.
Keď som ho videla prvý raz,
boli sme ešte malí,
nevnímala som ho moc,
bol to iba chlapec blonďatý.
Vtedy som ešte nepotrebovala pomoc,
chalani pre mňa neexistovali,
bolo mi to jedno,
jaj, keby ešte tie časy jestvovali.
Nemala by som oči iba preňho.
Začalo to nedávno iba,
bolo to ako rýchly blesk,
blesk z čistého neba,
možno aj preto nášmu vzťahu chýba lesk.
Ale to iba mňa zasiahlo,
alebo snáď nie?
Nenávidím keď na mňa pozerá ako strašidlo.
Už druhý chalan ma dostal do zlého pocitu,
rýchlo ale vyprchal,
bola to nádej ale hneď sa zmenila na samotu.
Prečo ma samú nechal?
Potom sa mi vysmial?
Za svoj vek nemôžem,
otočil sa a smial sa drzo,
Myslí si, že to zmeniť môžem?
Kebyže môžem tak to zmením už len preto.
Preňho.
Aj keď je ako had,
slizký a nepríjemný,
takmer ako kat,
tajomný a príkry,
ako zabijak.
Za úlohu moje srdce zničiť má,
zabiť ma tak,
zase samú nechať ma.
Ale keď chcem aby to bolo naopak?
Aby niekedy trpel on?
Je to vôbec možné?
Aby trpel niekto tak zlý ako on?
To je hádam nemožné!
Ale možné je to, že ja ho rada mám.
Ako? Ani neviem.
Je ku mne taký krutý,
ale pravda je, že by pri mne on nikdy nebol sám.
Nenechala by som ho a pomohla by som mu, keby bol smutný.
Ja nie som ako on-zlá a drzá,
ja kvoli nemu po nociach plačem,
sama a opustená.
Modlím sa zaňho, aj keď nechem.
Hovorím: Prečo on? Prečo nie niekto iný?
Prečo sa vždy zamilujem nesprávne?
Prečo si myslím, že on je za to vinný?
Nad tým sa nedá rozmýšľať.
Zrovna nie teraz, keď slzy do očí sa mi hrnú
a ja mám chuť kričať.
Teraz nie je vhodné rozoberať slovo my.
Toto je iba moja chvíla,
dievčaťa, ktoré v jeho srdci túla,
no nikdy nenájde pokoj,
kým on s ňou bude bojovať imaginárny boj.
Nekopírovať....moja vlastná tvorba...