(18:00)
Sedím na záhradnej hojdačke na našom balkóne. Vonku je vlhko a predsa prší. Aj keď je to len letný dážď. Spomínal na to, aké to pre mňa bolo prechádzať sa v tom daždivom počasí. Mala som premoknuté celé oblečenie, vlasy tiež, no bolo mi fajn. Nechcela som ísť domov, no musela som. Rodičia sa vrátia z rodičovského a ja sa bojím, že dážď je teraz môj jediný kamarát. Dážď. Slovo, ktoré pre tých čo smútia znamená šťastie a pre tých čo sú šťastný smútok. No nie je to príjemné, keď ti kvapky dažďa stekajú po tvári? Vyzerajú ako slzy, ktoré práve z očí vykĺzli. Postavím sa z hojdačky, prejdem k zábradliu, opriem sa. Ruky mám už celé mokré, na okuliare mi padajú kvapky zo šedého neba, ako perličky, ktoré zdobia nádherné náhrdeľníky. Bojím sa, že za chvíľu príde realita. Pozerám sa na ľudí z 11. poschodia, ako sa skrývajú pred dažďom, no nikto sa neprechádza cez prostred ulice. Napadá ma: "Prečo?" Lebo nikto nie je taký blázon ako ja. Tá, ktorá smúti a má toľko problémov, že už ani nevie kôli ktorému jej práve slzy padajú na učebnicu matiky, ktorej tak veľmi nechápe.
Moja básnička
Sedím na záhradnej hojdačke na našom balkóne. Vonku je vlhko a predsa prší. Aj keď je to len letný dážď. Spomínal na to, aké to pre mňa bolo prechádzať sa v tom daždivom počasí. Mala som premoknuté celé oblečenie, vlasy tiež, no bolo mi fajn. Nechcela som ísť domov, no musela som. Rodičia sa vrátia z rodičovského a ja sa bojím, že dážď je teraz môj jediný kamarát. Dážď. Slovo, ktoré pre tých čo smútia znamená šťastie a pre tých čo sú šťastný smútok. No nie je to príjemné, keď ti kvapky dažďa stekajú po tvári? Vyzerajú ako slzy, ktoré práve z očí vykĺzli. Postavím sa z hojdačky, prejdem k zábradliu, opriem sa. Ruky mám už celé mokré, na okuliare mi padajú kvapky zo šedého neba, ako perličky, ktoré zdobia nádherné náhrdeľníky. Bojím sa, že za chvíľu príde realita. Pozerám sa na ľudí z 11. poschodia, ako sa skrývajú pred dažďom, no nikto sa neprechádza cez prostred ulice. Napadá ma: "Prečo?" Lebo nikto nie je taký blázon ako ja. Tá, ktorá smúti a má toľko problémov, že už ani nevie kôli ktorému jej práve slzy padajú na učebnicu matiky, ktorej tak veľmi nechápe.
Moja básnička
Dážď
Dážď všetko zmil,
dážď, ten všetko prežil.
Staré rany zahojil
i nové odokryl.
Pomáha aj ničí,
cítiš jeho nárek, cítiš ako kričí.
On prejavuje naše smútky,
on hodnotí naše skutky.
Iba on všetko vie,
nikomu o naších tajomstvách nepovie.
On nás vypočuje,
on nás poučuje,
hreší nás za naše činy,
stará sa o to aby naše chyby na nás zanechali aspoň trochu viny.
Niekto má boha,
my máme toho, čo nám poslala obloha,
dážď,
to je ten boh náš.
Ale ani smrť sa mu nevyhne,
po chvíli, dlhej alebo krátkej, on a všetky jeho slzy, to všetko pominie.
Nj....nič moc.....to ja iba tak na rýchlo.... ☺☻
dážď, ten všetko prežil.
Staré rany zahojil
i nové odokryl.
Pomáha aj ničí,
cítiš jeho nárek, cítiš ako kričí.
On prejavuje naše smútky,
on hodnotí naše skutky.
Iba on všetko vie,
nikomu o naších tajomstvách nepovie.
On nás vypočuje,
on nás poučuje,
hreší nás za naše činy,
stará sa o to aby naše chyby na nás zanechali aspoň trochu viny.
Niekto má boha,
my máme toho, čo nám poslala obloha,
dážď,
to je ten boh náš.
Ale ani smrť sa mu nevyhne,
po chvíli, dlhej alebo krátkej, on a všetky jeho slzy, to všetko pominie.
Nj....nič moc.....to ja iba tak na rýchlo.... ☺☻