Dnes bol strašný deň. Ako vždy keď sa ide dačo pošahať, tak všetko začalo super- čakali sme s Wewou a Mimou pred školou a Dávid došiel. Kedže sme odovzdávali učebnice, tak mal dve tašky(jednu na chrbte a ete igelitku v ruke), bol uťahaný a oznámil nám, že má 35 učebníc. Prehľadala som naše budúce učebnice(kedže sú starší o rok, dávali nám učebnice). Pokecali sme, pohodička. Pak došiel Tomáš a úplne bez problemov nás pozdravil(čo sa nestáva často) a zobral nám Dávidka! ☻
Zatim šecko ok. Došli sme pak do školy a ponáhlali sme sa za Dávidom a Tomášom po schodoch až na naše spoločné poschodie(najvyššie, my sme prvá trieda na ľavo, oni na pravo), došli sme do triedy a tam sme videli dákych robotníkov, ktorý nám konečne montovali žalúzie na new okná. My s Mimou a Wewou úplne happy. Konečne nebude slnko. Dali sme si veci do triedy ale pak za nami došla jedna profka, že sa máme presťahovať na chvílu do inej triedy kým dokončia tie žalúzie. My taký, že ale veď vpohode, my počkáme.
A teď to príde. Došla za nami naša "milovaná" triedna a povedala s kľudom američana(či jak sa to hovorí): "Zoberte si veci, sťahujeme sa do inej triedy." v tom okamžiku sa mi zastavilo myslenie. Nevedela som, čo vravela a tak som si to ešte pár krát zopakovala v mysli. Čo? Preč? Veď tu som prežila všetky moje úspechy aj prehry, prvé lásky aj zlomené srdcia, prvé zlé známky aj dobré hodnotenie v niektorých predmetoch. Preč? Najprv som si myslela, že si hádam robí srandu. Veď Kvarta(dávid, tomáš a ďalších X super chalanov) je oproti nám! Celé prestávky presedíme(prestojíme) na chodbe a pozeráme do ich dverí. Keď dostanem zlú známku,a vidím ako sa blíži MY LOWE- miško, tak mi je lepšie. Ale teraz?
Zrazu všetci začali brať lavice, po tom čo triedna povedala, že si máme brať všetko. Mima mi pomohla zobrať moju lavicu, to bolo ešte oki. Ešte sme sa smiali, keď sme sa skoro zabili na schodoch. Potom sme došli do novej triedy(od Kvarty musíš zísť schody, zatočiť do prava, prejsť dlhú chodbu, ďalšie schody dole, potom zase do prava a na koniec chodby- A 11). Keď sme tam položili tú lavicu, prišlo to na mňa. Vracali sme sa do triedy ešte pre stoličky a tak. Snažila som sa to udržať. 3 stoličky som preniesla a potom som sa vracala do našej triedy a začala som plakať. Len tak zrazu. Došla som do triedy, kde už neboli žiadne stoly ani stoličky. Zobrala som ešte jeden kvetináč a vyšla som z triedy. Bol tam Dávid. Povedali sme mu, že sa sťahujeme. Wewa už plakala a ja som tež začínala. Smial sa na tom. Pak povedal: "Veď sme stále na rovnakej škole. Budeme sa kamošiť." nedalo sa ani po tomto prestať plakať. Išla som zase do tej nowej triedy a cestou tam som sa totálne rozplakala. Všetci tak na mňa že "Čo???" mima im iba tak povedala, že to kvoli sťahovaniu. Diky, mimuš. Lebo keby im nič nepovedala, asi by sa ma na to stále vypytovali.
Boli sme v novej triede a triedna taká, že stratila nejaké kľúče. Nemala som ani potuchy, aké kľúče, no povedala som, že sa pôjdem pozrieť hore do našej starej triedy, či tam nie sú. Bolo to preto, lebo už v tej triede nič nebolo a nemala som dôvod tam ísť. Mima išla za mnou.
Došla som do triedy a keď som tam videla všetko prázdne, zase som sa rozplakala. Chvíľku som stála vo dverách a pozerala som na Kvartu. Tam bolo všetko v pohode. Pozrela som sa ešte do triedy. Nechcela som odísť. Aj keď tá A11 má lepšiu polohu a nesvieti tam slnko. No a? Ja chcem byť tu. Chytila som sa zárubne dverí a nechcela som pustiť. Mima ma musela odtiaľ odtiahnuť, lebo by som inak nešla. Plakala som ešte po ceste a potom som sa zastavila a išla som na WC. Zavrela som sa a pozrela som sa na seba. Mala som celý červený nos a opuchnuté oči. Pretrela som si tvár vodou, aby to nebolo až tak vidno a išla som do triedy. Odovzávali sme učebnice a keď som sa rozprávala s Mimou, každé naše druhé slovo; veta, bolo že:" Naša trieda bola lepšia." alebo." Tu sa mi to nepáči." a podobne. Keď sme odovzali učebnice, tak sme išli na WC na našu chodbu. Zastavila nás triedna Kvarty, že či už môžu nosiť učebnice a my že hej. Tak sme mali happy náladu...chvílku.
Čakali sme dosť dlho a pak sme mali 3. kolá donášania kníh od Dávida, Miša, Tomáša a Igora a ete dalších z ich triedy. Bolo to ok.
Pak nám ich rozdávali a vymienali sme si učebky, aby sme mali po dávidovi, miškovi tomáškovi atď. Ja mám 6 po Miškovi, 5 po Tomáškovi a Mima má 8 po dávidovi.
No...po škole sme si ete išli sadnúť pred môj dom...tam sme plakali a rozprávali o tom, aká je naša triedna sprostá, keď vidí, že na tej chodbe máme kamošov, a na tej new budú maturanti!!!!!. 4.A.....Ako! To mi je nač. Šak sa nám budú rehotať.
No....pak som bola na koníkovi a tam som sa tiež len tak rozplakala. Teď som doma a plačem a hádžem všetkým čo vidím. Som skoro rozbila okno. Pred chvílou som sa hodila na postel a rozmýšľala som o tomto úžasnom roku. Bolo to super. Začali sme sa baviť s Kvartánmi a keď už sme sa chceli ete lepšie skamošiť, ona nás presťahuje!!!!! KRUTÉ!!!!
Nj....moc dlhé, ja wím....ale pls...
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!HELP!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Zatim šecko ok. Došli sme pak do školy a ponáhlali sme sa za Dávidom a Tomášom po schodoch až na naše spoločné poschodie(najvyššie, my sme prvá trieda na ľavo, oni na pravo), došli sme do triedy a tam sme videli dákych robotníkov, ktorý nám konečne montovali žalúzie na new okná. My s Mimou a Wewou úplne happy. Konečne nebude slnko. Dali sme si veci do triedy ale pak za nami došla jedna profka, že sa máme presťahovať na chvílu do inej triedy kým dokončia tie žalúzie. My taký, že ale veď vpohode, my počkáme.
A teď to príde. Došla za nami naša "milovaná" triedna a povedala s kľudom američana(či jak sa to hovorí): "Zoberte si veci, sťahujeme sa do inej triedy." v tom okamžiku sa mi zastavilo myslenie. Nevedela som, čo vravela a tak som si to ešte pár krát zopakovala v mysli. Čo? Preč? Veď tu som prežila všetky moje úspechy aj prehry, prvé lásky aj zlomené srdcia, prvé zlé známky aj dobré hodnotenie v niektorých predmetoch. Preč? Najprv som si myslela, že si hádam robí srandu. Veď Kvarta(dávid, tomáš a ďalších X super chalanov) je oproti nám! Celé prestávky presedíme(prestojíme) na chodbe a pozeráme do ich dverí. Keď dostanem zlú známku,a vidím ako sa blíži MY LOWE- miško, tak mi je lepšie. Ale teraz?
Zrazu všetci začali brať lavice, po tom čo triedna povedala, že si máme brať všetko. Mima mi pomohla zobrať moju lavicu, to bolo ešte oki. Ešte sme sa smiali, keď sme sa skoro zabili na schodoch. Potom sme došli do novej triedy(od Kvarty musíš zísť schody, zatočiť do prava, prejsť dlhú chodbu, ďalšie schody dole, potom zase do prava a na koniec chodby- A 11). Keď sme tam položili tú lavicu, prišlo to na mňa. Vracali sme sa do triedy ešte pre stoličky a tak. Snažila som sa to udržať. 3 stoličky som preniesla a potom som sa vracala do našej triedy a začala som plakať. Len tak zrazu. Došla som do triedy, kde už neboli žiadne stoly ani stoličky. Zobrala som ešte jeden kvetináč a vyšla som z triedy. Bol tam Dávid. Povedali sme mu, že sa sťahujeme. Wewa už plakala a ja som tež začínala. Smial sa na tom. Pak povedal: "Veď sme stále na rovnakej škole. Budeme sa kamošiť." nedalo sa ani po tomto prestať plakať. Išla som zase do tej nowej triedy a cestou tam som sa totálne rozplakala. Všetci tak na mňa že "Čo???" mima im iba tak povedala, že to kvoli sťahovaniu. Diky, mimuš. Lebo keby im nič nepovedala, asi by sa ma na to stále vypytovali.
Boli sme v novej triede a triedna taká, že stratila nejaké kľúče. Nemala som ani potuchy, aké kľúče, no povedala som, že sa pôjdem pozrieť hore do našej starej triedy, či tam nie sú. Bolo to preto, lebo už v tej triede nič nebolo a nemala som dôvod tam ísť. Mima išla za mnou.
Došla som do triedy a keď som tam videla všetko prázdne, zase som sa rozplakala. Chvíľku som stála vo dverách a pozerala som na Kvartu. Tam bolo všetko v pohode. Pozrela som sa ešte do triedy. Nechcela som odísť. Aj keď tá A11 má lepšiu polohu a nesvieti tam slnko. No a? Ja chcem byť tu. Chytila som sa zárubne dverí a nechcela som pustiť. Mima ma musela odtiaľ odtiahnuť, lebo by som inak nešla. Plakala som ešte po ceste a potom som sa zastavila a išla som na WC. Zavrela som sa a pozrela som sa na seba. Mala som celý červený nos a opuchnuté oči. Pretrela som si tvár vodou, aby to nebolo až tak vidno a išla som do triedy. Odovzávali sme učebnice a keď som sa rozprávala s Mimou, každé naše druhé slovo; veta, bolo že:" Naša trieda bola lepšia." alebo." Tu sa mi to nepáči." a podobne. Keď sme odovzali učebnice, tak sme išli na WC na našu chodbu. Zastavila nás triedna Kvarty, že či už môžu nosiť učebnice a my že hej. Tak sme mali happy náladu...chvílku.
Čakali sme dosť dlho a pak sme mali 3. kolá donášania kníh od Dávida, Miša, Tomáša a Igora a ete dalších z ich triedy. Bolo to ok.
Pak nám ich rozdávali a vymienali sme si učebky, aby sme mali po dávidovi, miškovi tomáškovi atď. Ja mám 6 po Miškovi, 5 po Tomáškovi a Mima má 8 po dávidovi.
No...po škole sme si ete išli sadnúť pred môj dom...tam sme plakali a rozprávali o tom, aká je naša triedna sprostá, keď vidí, že na tej chodbe máme kamošov, a na tej new budú maturanti!!!!!. 4.A.....Ako! To mi je nač. Šak sa nám budú rehotať.
No....pak som bola na koníkovi a tam som sa tiež len tak rozplakala. Teď som doma a plačem a hádžem všetkým čo vidím. Som skoro rozbila okno. Pred chvílou som sa hodila na postel a rozmýšľala som o tomto úžasnom roku. Bolo to super. Začali sme sa baviť s Kvartánmi a keď už sme sa chceli ete lepšie skamošiť, ona nás presťahuje!!!!! KRUTÉ!!!!
Nj....moc dlhé, ja wím....ale pls...
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!HELP!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
















































































