close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Smutné rána= Smutný deň

10. května 2007 v 20:01 | Ninka |  Depkovanie a trápenia
Myslím, že to poznáte. Deň, ktorý má byť zlý. Písomky, skúšanie a tak podobne. Počasie to väčšinou vystihuje. Dnes ráno sa zobudím s celkom dobrou náladou ale akonáhle sa pozrem do okna, všetko je pokazené. Kvapky dažďa sa trblietajú ako krištáliky na mojom okne. Cesty sú mokré, ľudia naobliekaní ako na zimu. A že máj! Tešila som sa na to, že konečne bude teplo, ale asi sa ešte dlho načakám. Bolo mi jasné, že sa dnes niečo stane. Niečo smutné.
Obliekla som sa do kostričkového oblečenia ako každé ráno, keď idem do školy a ponáhľala som sa k výťahu, kedže bývame na 11. poschodí. Výťah ma odviezol až dole. Otvorila som dvere a išla som smerom ku hlavným dverám. Otvorím dvere a čo nevidím: ten krásny chalan z 9. poschodia tam celý premočený stál a držal mi dvere. Ako vždy ma iba placho pozdravil a ja som ho odzdravila naspäť.
Po tomto som vyšla už z domu a zapla som si mobil. Zo zúfalstvom som klikla na zoznam pesničiek a snažila som sa nájsť pesničku Cry me a river- Justin Timberlake. (krásny slaďák) No ale ako som čakala, nenašla som ju tam. Tak som si pustila What goes around, od toho istého speváka.
Započúvala som sa do hudby a snažila som sa nevnímať kvapky vody okolo mňa. Po chvíľke mi začala byť zima. Natiahla som si bundové rukávy viac na ruky, aj tak mi to nepomohlo. Nikto nebol na terase kadiaľ som chodila ku škole. Až keď som došla už premoknutá k prechodu, bolo tam pár ľudí.
Celá cesta do školy bola akási unudená. Až keď som bola pri "múrikoch"(také miesto pri škole) videla som Mimu a Wewu. Kedže pršalo, hneď sme šli do vnútra školy, aby sme nepremokli. Mima mi povedala, že jeden chalan, čo sa jej lúbi a tiež náš kamoš už išiel pred školu. Keď sme tam došli, pozdravil ma.
On zostal vonku, my sme šli dovnútra. Mima naňho stále pozerala. Potom odišiel.
Hodiny prebiehali pomaly a strašne nudne.
Aletuším po druhej hodine sme vyšli s Mimou na chodbu a videli sme toho už spomínaného chalana ako sedí na zemi pri naších dverách opretý o stenu. Búchal si vraj hlavu. Celá naša trieda vyšla a začali sa nás pýtať, že čo sa stalo...my, že nevieme. Išli sme za ním a sadli sme si k nemu. Spýtali sme sa, že čo sa stalo. Povedal, že to je jeho problém a my, že však nám to povedz, aj my ti všetko hovoríme. A on, že nie všetko. Potom sme počuli už iba ten nepríjemný zvuk zvončeka a on sa postavil. My tiež. Stále neviem, čo to malo znamenať. My mu hovoríme všetko...
Potom bol už v pohode ale neodpovedal nám, že čo mu je. Povedal, že to máme nechať tak.
Mm....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 miminka miminka | 13. května 2007 v 20:13 | Reagovat

jj presn etak...nexapem co bolo vtedy s davidom.....no co uz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama